Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 170
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0174
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
170

via sa objavil jednak v samej profilácii, jednak
vo figurálnej leptanej- iskratke významu emblému
na spodněj časti objektov. Časové a miestne urče-
nie bolo doplněné písmom, sledujúcim tvar, a mo-
tívom olympijských knuhov. (Autorkou hlavnej
série trofejí ibola Eva Dolejšiová.) Profilácia,
symbolizujúca v skratke iistú disciplínu, dosiahla
v precizně oibrusovanom bloku skla nový, optický
a výrazný sklený efekt. Jiří Boháč vychádzal vo
svo-jom návrhu z typického- gesta, ktorým sa dvíha
trofej po víťazstve. To- předurčilo jednoduchý,
pretiahniuitý tvar, kde prehnutie v ťažisku sa stalo
ohniskem světelného reflexu. Tvarové riešenie
olympijských trofejí vychádzalo z ich určenia,
ktoré vyžadovalo vlastmi zro'zumitel’nù symboli-
ku iso» vzťahom k daktorej športovej disciplíně.
1 vzhlad-om na uvedené hranice zoistal tento upo-
mienkový predmet vysoko esteticky účinný svojou
tvarovou úspornoisfou, zameranou na uplatnenie
prirod-zených hodnot materiálu.
Uviedli sme len niektoré z práč posl-ucháčov
c-ddelenia pire sklo v architektúre na bratislavskej
VŠVU. Prilbližujú sa základnou metodou přístupu
ku sklu, vo výtvarných výsledko-ch však nebadať
zviazano-sť, nivelizáciu — diela sú osobnou vý-
poveďou o spoločnom materiáli, často smerujú
proti tradíciám a uznaným historickým métam.
Súčasník, žijúci v modernom životnom prostře-
dí, má iné ideály ako jeho predchodcovia. Ná-
plňou jeho života je praktickosť, -změna, technic-
ký pokrok, preciznost’. Študenti sa usilujú o výraz
zovšeobecňujúci pocity súčasno-sti. Nadvázujú na
dnešnú duchovná atmosféru, ovplyvnenú technic-
kou civilizáciou. V umění rehabilitujú bytostné,
čisté hodnoty materiálu. To je v hrubých črtách
tvořivý názor, ktorý je zřejmý pri vnímaní práč
žiakov Václava- Ciglera. V samom jadre však
podstatou i dóvoidom úspechov tejto školy je do-
konalé pochopenie a vztah k predmetu štúdia —
ku sklu.
Po zhodnotení práč zo školských ateliérov vy-
nára sa otázka uplatnenia absolventa, veď iba tak
sa móže přesadit’ a aplikovat názor, ktorý dokáza-
la podnietiť škola. Mladá generáci-a sklářských
umelcov nastupuje totiž do praxe, kde je zo strany
priemyslu trvale malý záujem o spoluprácu s vý-
tvarníkům. Problémy vofnej tvorby v skle spočí-
vajú zas vo finančnej náročnosti materiálu. Ab-

solventi Ciglerovej školy majú všeobecne sklon
k robustné sochárskemu prejavu, zdórazňujúcemu
optické kvality masívnej skloviny, čo naráža na
Slovensku na technologické ťažkosti. Závislost od
skloviny z českých oblastí znásobuje finančné ťaž-
kosti, ktoré súvisia so vzorováním v hutách. Prob-
lémy s využíváním potenciálu školy dostanú kon-
krétné črty, ak uvedi-eme, že sa z doterajších ab-
solventův školy zaoberá sklom sotva štvrtina.
O to viac si třeba vážit cieravedom-oisť mladých
výtvarníkův, ktorí .si dokázali napriek objektív-
nym ťažkostiam utvořit’ podmienky pre tvorbu.
Z prvých absolventov oddelenia pre sklo v ar-
chitektúre pokračuje v realizáciách zo skla Ivan
Polák. V úžitkovom iskle rozvíja názor, ktorý
uplatnil už na škole. Jeho nápojové súpravy sa
zakladajú najmä na masivnosti a čistotě světel-
ného- lomu olovnatého krištáfa. Sleduje stabilitu,
danú hmotno'st’ou a hmotou skloviny. Oh-Tad na
maximálny vizuálny zážitek z nápoj a vylučuje
používáme farebnej skloviny, ku kterému inkli-
nuje vo svojich dekoratívnych prácach.
Ťažiskom jeho tvořivého záujmu sú dekora-
tivně vázy, fúkané do drevenej formy, v kterých
sa postupné vypracúva k vlastnému názoru. Tva-
rovo vychádzajú z čistej elementárnej objemo-
vosti, z prírodných pratvarov, v základe geomet-
rických. Tvar je v Polákových vázách základným
geometrizujúcim vymedzením objemu — je vo
svoje-j jednoduchosti všeobecný. Farba má úlohu
individualizácie tvaru — dává jednotlivým pred-
metom osebitú charakteristiku. Farebná intenzita
ústi až do nepriesvi-tnoisti vo váze z roku 1971,
kde sa použitie tmavého rubína ispája s mramo-
rovým efektom krakeláže.32 V baňatých tvaroch
čirých alebo polopriehladných farebných váz vy-
užívá prienik polgulových tvarov doVnútra obje-
mu, ktorý má funfcč-ný význam (váza na nízký
kvet, resp. netradičné usporiadanie-kvetov). Farba
má význam emotívny a- je v dekoratívnej funkcii
neraz podstatná.
Závěr našej š-túdie, věnovaný prácam absol-
ventův oddelenia pre sklo v architektúre na brati-
slavskej VŠVU, je skór úvahou o perspektivách
ako bilanciou.
K nádejám slovenského uměleckého skla patří
právom mladý pracovný tím, kterého členovia isa
nedali odradit’ objektívnymi ťažkosťami a doká-
loading ...