Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

DOI Artikel:
'Alenok, Vladimir: Ėstetičeskie cennosti prirody: formy prirody i formy iskusstva
DOI Seite / Zitierlink:
https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0192

DWork-Logo
Überblick
Faksimile
0.5
1 cm
facsimile
Vollansicht
OCR-Volltext
188



10. >Kn3Hb JKHBOTHbIX, B 6-Tli TOMaX. «IlpOCBeUieHHe»,
1968—1971.
11. KOPEIHEHKO, B. C.: O aaKonax KpacoTbi. XapbKOB,
H3A-bo XapbKOBCKoro ynnBepcHTera, 1970.

12. JIHTHHEHKHH, H. B.: Bečena o ďhohhkc. M., «Hay-
Ka», 1968.
13. JIHTHEIEHKHfl, H.: Uuanor c ähbothhmh: 'ito oh
mo>kct AaTb? ýKypn. «Boxpyr cseTa», 1970, N° 9.
14. JIOPEHU,, K.: Kojibu.0 napa CojioMOHa. M., 1970.
15. nECKOB, B.: CMexajiKa kopmht. «KoMcoMCwibCKasi
npaBAa», 15 ^espana 1970.
16. E1ECKOB, B.: ýKypaBJíHHbie bjihckh. «KoMcoMOJibCKaa
npaB.ua», 17 Man 1970.
17. nECKOB, B.: BocniiTanne. «KoMcoMOJibCKaa npasaa»,
28 hiohíi 1970.
18. npoßjieMa peHHocTH b (piMococjnui. M.—JI., «Hayna»,
1966.
19. nPOXOPOB, A.: Hiraenep yaHTca y npiiponbi. M.,
«3HaHne», 1967.
20. POMAHEHKO, B. T.: Tpeßoxuaii panocTb. XapbKOB,
«Hpanop», 1972.
21. CEJIEJKHIICKHH, T. B.: /KiiBOTHbie-CTpoHTe.iii. Khcb.
«HayKOBa AyMKa», 1971.
22. CTOJIOBHH, JI. H.b Hpupona aciCTH'iecKon uennocTH.
M., ncwiHTH3,aaT, 1974.
23. THHBEPTEH, H.: Ocm. Rthum. Jírovu. M., «Mnp»,
1970.
24. IIIOBEH, P.: Or nue.ibi ;io ropHJWibi. M., «Mnp», 1965.
25. STESEK, T.: Tvary prírody a fotografie. In: „Revue
fotografie“, 3, 1976.
26. HIVBHHKOB, H. B., HABPOB, B. 3apo>KneHHe
n poct KpncTajMOB. M., «Hayna», 1969.
27. HBJIOKOB, A. B„ BEJIbKOBHH, B. M., BOPHCOB,
B. H. Khtbi h Aejib<J)HHbi. M., «Hayna», 1972.
28. BAJIEHOK, B. C.: EcTeinnHe i npapo^a. Khïb,
«MiicreuTBO», 1973.
29. BAJIEHOK, B. C.: ryManicTHnni Ta ecTeTnnni acnexTii,
enoJioriMHoro bhxobhhh. — B nnnre «Hayno-TexHinnnn
nporpec i noMynicTHnne bhxob3hhh CTyneHTCbKOï mo-
JiOAi». JIbBiB, «Bnrna innojia», 1977.

Estetické hodnoty prírody
(Formy prírodné a umělecké)

Humanistický přístup k přírodě je charakteristickým
znakom nasej doby. Na program dňa sa dostává utváranie
ekologického světonázoru, ktorý pochádza z hlbokého po-
chopenia jednoty člověka a prírody, napomáhá ochranný
vztah k všetkým prírodným, resp. prírodno-estetickým hod-
notám a vedie k likvidácii prehlbujúceho sa konfliktu medzi
spoločnostou a přírodou. Představy o „realizovanou! natu-
ralizme člověka“ a „realizovanom humanizme prírody“
(K. Marx) organicky vyústujú do vědeckého ideálu komu-
nistickej společnosti.
Dnes sa stává očividným, že príroda je stredobodom
mnohých humanistických hodnot, nezriedka totožných s po-
rodnými vlastnosťami predmetov.
Specifický svět hodnot odhaluje súčasná etiológia — veda

o správaní živočíchov — svět, v ktorom nachádzame javy
viac alebo menej bezprostředné pripomínajúce prácu, jazyk,
myslenie, morálně normy a zvyky i umeleckú činnost člo-
věka.
Humanizmus je přítomný v samej existencii estetických
hodnot prírody (v kráse) — v celkových stavoch, ktoré
svedčia o mnohostranné blahodarnom pósobení predmetov,
ich korespondovaní s progresívnymi, objektivně pravdivými
ideálmi a o ich schopnosti vyvolávat pocity radosti, pote-
šenia, rozkoše.
Vo vývinových stupňoch krásy — v nežívej, žívej
i „druhej“ přírodě pretvorenej Tudskou prácou — obja-
vujú sa analogie prírodných foriem s tvarmi umeleckej
tvorby člověka. Rozmanité tvary kryštálov, drahokamov,
 
Annotationen