DOI Heft:
Príspevky k vývinu slovenskej vedy o výtvarnom umení
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0194
190
Příspěvky k vývinu slovenskej védy
o výtvarnom umění
Umenovedný ústav Slovenskej akademie vied
usporiadal v dňoch 4.—6. júna 1976 vedecké
sympózium na tému „Pätdesiat rokov slovenskej
védy o uměni“. Podujatie bolo sice v propozíciách
deklarované ako interná, pracovná záležitost
uvedeného ústavu, ale v skutočnosti sa stalo
veřejnou vědeckou konferenciou, ktorá sa střetla
so živou pozornost ou celej slovenskej odborné j
veřejnosti. Odzrkadlilo sa to medziiným
v diskusněj časti sympózia, v ktorej aktivně
vystupovali nielen interní pracovníci
a stipendisti ústavu (interní aspiranti
a spolupracovníci na študijnom pobyte), ale
aj poniektorí pedagógovia umenovedných katedier
a pracovníci rozličných rezortných ústavov
a zariadení. Pozoruhodnou črtou sympózia bolo,
že sa na nom v nevsednom počte zúčastnili
mladí adepti a reprezentanti odboru, pričom
išlo zväcsa nie o ich pasívnu, ale naopak, o ich
aktívnu účast.
Na úvodnom spoločnom zasadnutí člen
korespondent SAU Ján Dekan, riaditel
Umenovedného ústavu, načrtol zameranie
a úlohy spoločenských vied a celého odboru
v súčasnej etape rozvoja socializmu u nás zo
zorného uhla uznesení XIV. zjazdu Komunistickej
strany Československa, ako aj z htadiska intencií
připravovaného XV. zjazdu KSČ. Vcelku
odznelo 36 referátov a koreferátov, pričom
každý z príspevkov bol sprevádzaný živou
diskusiou. V nasledujúcich dvoch dňoch sa
vlastné sympózium uskutočnilo v troch
oddělených zasadnutiach, a to v sekcii
výtvarnovednej, hudobnovednej
a divadelnovednej. Na konci bolo spoločné
zhrňujúce zasadnutie.
Vo výtvarnovednej sekcii odznelo 19 referátov
a koreferátov, ktoré zasiahli nielen
historiografické problémy vývoja výtvarného
umenia a architektury na Slovensku, ale
predovšetkým otázky teoreticko-metodologické.
Zasadnutie výtvarnovednej sekcie viedol
Ladislav Saučin, ktorý mal otvárací referát
o niektorých problémoch slovenskej védy
o výtvarnom umění v uplynulom polstoročí
s osobitným zřetelom na vývin danej vednej
disciplíny v období po nastolení socializmu
u nás.
Blok príspevkov, ktoré uveřejňujeme na
tomto mieste pod súhrnným názvom „Příspěvky
k vývinu slovenskej védy o výtvarnom umění“,
je výberom z niektorých referátov a koreferátov,
přednesených na sympóziu — ostatné příspěvky,
ktoré boli medzičasom uverejnené v rozličných
periodikách, alebo budú zaradené do iných
publikácií, z úsporných dóvodov už
neopakujeme.
Napokon netřeba azda osobitne připomínal,
že niektoré příspěvky majú najma vzhladom
na stav prebádania niektorých odborných
otázok polemický osteň a ich posláním je
pohnút stojatými vodami nasej výtvarnéj
teorie a dějepisu. Lýka sa to medziiným
příspěvku 1. Rusinu o slovenskej umenovede
a umění vo vztahu k přelomu 16. a 17. storočia.
Pochopitelné, až dalšie analýzy konkrétného
umeleckohistorického materiálu ukážu, či
a v akej miere má, alebo nemá opodstatnenie
například Rusinovo spochybnenie bežne
používanéj schémy vývinu nášho umenia
v spomenutom časovom úseku.
Redakcia
Příspěvky k vývinu slovenskej védy
o výtvarnom umění
Umenovedný ústav Slovenskej akademie vied
usporiadal v dňoch 4.—6. júna 1976 vedecké
sympózium na tému „Pätdesiat rokov slovenskej
védy o uměni“. Podujatie bolo sice v propozíciách
deklarované ako interná, pracovná záležitost
uvedeného ústavu, ale v skutočnosti sa stalo
veřejnou vědeckou konferenciou, ktorá sa střetla
so živou pozornost ou celej slovenskej odborné j
veřejnosti. Odzrkadlilo sa to medziiným
v diskusněj časti sympózia, v ktorej aktivně
vystupovali nielen interní pracovníci
a stipendisti ústavu (interní aspiranti
a spolupracovníci na študijnom pobyte), ale
aj poniektorí pedagógovia umenovedných katedier
a pracovníci rozličných rezortných ústavov
a zariadení. Pozoruhodnou črtou sympózia bolo,
že sa na nom v nevsednom počte zúčastnili
mladí adepti a reprezentanti odboru, pričom
išlo zväcsa nie o ich pasívnu, ale naopak, o ich
aktívnu účast.
Na úvodnom spoločnom zasadnutí člen
korespondent SAU Ján Dekan, riaditel
Umenovedného ústavu, načrtol zameranie
a úlohy spoločenských vied a celého odboru
v súčasnej etape rozvoja socializmu u nás zo
zorného uhla uznesení XIV. zjazdu Komunistickej
strany Československa, ako aj z htadiska intencií
připravovaného XV. zjazdu KSČ. Vcelku
odznelo 36 referátov a koreferátov, pričom
každý z príspevkov bol sprevádzaný živou
diskusiou. V nasledujúcich dvoch dňoch sa
vlastné sympózium uskutočnilo v troch
oddělených zasadnutiach, a to v sekcii
výtvarnovednej, hudobnovednej
a divadelnovednej. Na konci bolo spoločné
zhrňujúce zasadnutie.
Vo výtvarnovednej sekcii odznelo 19 referátov
a koreferátov, ktoré zasiahli nielen
historiografické problémy vývoja výtvarného
umenia a architektury na Slovensku, ale
predovšetkým otázky teoreticko-metodologické.
Zasadnutie výtvarnovednej sekcie viedol
Ladislav Saučin, ktorý mal otvárací referát
o niektorých problémoch slovenskej védy
o výtvarnom umění v uplynulom polstoročí
s osobitným zřetelom na vývin danej vednej
disciplíny v období po nastolení socializmu
u nás.
Blok príspevkov, ktoré uveřejňujeme na
tomto mieste pod súhrnným názvom „Příspěvky
k vývinu slovenskej védy o výtvarnom umění“,
je výberom z niektorých referátov a koreferátov,
přednesených na sympóziu — ostatné příspěvky,
ktoré boli medzičasom uverejnené v rozličných
periodikách, alebo budú zaradené do iných
publikácií, z úsporných dóvodov už
neopakujeme.
Napokon netřeba azda osobitne připomínal,
že niektoré příspěvky majú najma vzhladom
na stav prebádania niektorých odborných
otázok polemický osteň a ich posláním je
pohnút stojatými vodami nasej výtvarnéj
teorie a dějepisu. Lýka sa to medziiným
příspěvku 1. Rusinu o slovenskej umenovede
a umění vo vztahu k přelomu 16. a 17. storočia.
Pochopitelné, až dalšie analýzy konkrétného
umeleckohistorického materiálu ukážu, či
a v akej miere má, alebo nemá opodstatnenie
například Rusinovo spochybnenie bežne
používanéj schémy vývinu nášho umenia
v spomenutom časovom úseku.
Redakcia