Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 196
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0200
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
196

litu, nech akokol’vek poznamenánu. Vonkajšie
vplyvy vchádzajú do vnútra védy, a hoci pozme-
ňujú charakter organizmu, samy sa menia: Orga-
nizmus si zachovává -svoju identitu tým, že von-
kajšie vplyvy mění na svoje vlastně, vnútorné, or-
ganicky zdóvodnené požiadavky. Teda ich začle-
ňuje do svojho fungovania.
Keby sme sa z tohto hïadiska pozřeli na vývin
nasej disciplíny — ako by sa nám teraz javil?
Dokázal si v střetaní vnútornej intencie s vonkaj-
šími požiadavkami udržať svoju identitu? Prebie-
hal rytmicky od prehl’adov k analýzam a od nich
k vyššími syntézám? Naplnil možnosti1 a potencio-
nalitu každého z týchto stádií? Neopúšťal ich
skór, než dokázal vyčerpat’ ich obsahy? A dokázal
zapojit společenské požiadavky do svojho vlast-
ného1 organizmu, do logiky svojho vývinu? Do-
kázal syntetizovat požiadavky vědeckého vývinu
s potřebami a požiadavkami society? Dokáže si
svoju spoločenskú autoritu vydobyt právě svojou
nezastupitelnou aktivitou? Schopnosťou transfor-
movat .spoločenské potřeby du ničím nenahradi-
telného umeleckohistorického pokladu na život?
Či sa vývin nášho dějepisu umenia nebude raz
z vtáčej historickej perspektivy javiť ako neustále
začínanie odznova? Ako sled prehl’adov, alebo
ako; sled skokov od nedofiahnutých heuristik hned’
k nedostatočne podloženým popularizáciám? Ne-
doplácajú na to právě nenahraditelné štádiá špe-
cializácie a híbkových monografických analýz?
Nie sú opúšťané hned po prvých pokusoch bez
toho, aby boli dovedené dokonca i do maximál-
neho vyčerpania látky? A nie je to právě důsled-
nost a čo najvačšia úplnost’ analýz, od ktorých zá-
visí nielen úroveň syntéz, ale aj závažnost popu-
larizácií a tým i váha sociálnej funkcie nasej dis-
ciplíny? Či sa u nás nepresadzuje extenzita na
úkor intenzity bádania? U zakladatelskej generá-
cie V. Wagnera a A. Gúntherovej analytická špe-
cializácia nevyhnutné ustúpila do pozadia v dů-
sledku primárnej potřeby předběžných a popula-
rizujúcich prehl’adov, hoci nám jej predstavitelia
zanechali diela tak vzornej bádatefskej špecializá-
cie, ako sú dějiny vrcholného gotického dřevořez-
bárstva alebo stredovekej knižnej malby.16 V ge-
nerácii Jaroslava Dubnického a Karola Vaculíka
závažné úsilie o híbkovú analýzu (vzorom je Dub-
nického monografia o trnavskom univerzitnom

kostole)17 logicky ustúpili vážným společenským
úlohám — predovšetkým — inštitucionálnemu
fundovaniu výtvarnej umenovedy. Nasledujúce
umeleckohistorické generácie, často právě pod ve-
dením svojich starších kolegov, přispěli dvoma
spósobmi: Zaslúžili sa o uskutočnenie monumen-
tálneho. súpisu pamiatok,18 ktorý napriek nedoko-
nalosti zostane heuristickým východiskům všetkých
špeciálnych práč; na druhej straně nastúpili vážný
trend k špeoializácii.18a Či právě dnes, vďaka rastu
počtu historikov umenia nie sú dané kvantitativné
předpoklady nielen na prehíbenie, ale aj na do-
vřšenie procesu špecializácie? A či aj v tom .nám
českí kolegovia už dlho nekliesnia a neukazujú
cestu? (Stačí spomenúť už uvádzané práce V.
Mencla, J. Homolku, V. Dvořákovej alebo J. Bu-
reša.) Cestu, ktorá by mala viesť od špeciálnych
analýz k specializovaným .syntézám?!
Predlsa takéto konštatovanie, viera, že nastal
pravý a zrelý čas na sústredenie sa na analýzu
a špecializáciu právě dnes, celkom neobstojí. Či
analytická fáza nemala byť už dávno za námi?
Či o tom jednoznačné nesvedčia dva opačné tlaky
— závažné volanie společnosti po syntéze dějin
umenia na Slovensku na jednej straně a světový
trend historiografie umenia protikladným smerom
oproti špecializáciám — smerom ku kultúrnohis-
torickým syntézám a k spolupráci susedných dis-
ciplín na straně druhej?! A .to všetko vo chvíli,
keď sa nám nepodařilo dospieť ešte ani k ana-
lytickým1 a specializovaným syntézám. Nezameš-
kalo sa tu cosi? Neformujú tvář našej disciplíny
právě napätia, které plynů z dialektiky doháňania
a izaostávania, vnútorných potrieb a vonkajších
požiadaviek, alebo presnej.šie povedané — z dia-
lektiky troch prvkov: a) vnútornej logiky vývinu
disciplíny, odohrávajúcej sa, ako sme viděli,
v rozporuplném vyrovnávaní sa s maďarskou
umenovedou; b) dobových požiadaviek a po.dmie-
nok spoločnosti a c) stavu poznania a kultúrnych
trendov vo svetovom meradle, «prostředkovaných
námi hlavně českou vedou?!19 Ktorým z týchto
smerov však pokračovat’? Na ktorý položit’ doraz?
Smerom k specializovaným analýzam; k popula-
rizáciám- a prehladom, alebo- ku kultúrnohistoric-
kým syntézám? Je možné přeskočit’ ni-žšie štádiá,
alebo ich možno všetky zosúladiť bez toho, aby
to nebolo na úkor všetkých a bez ukončenia kaž-
loading ...