DOI article:
Petrová-Pleskotová, Anna: Stav a problémy bádania o novovekom výtvarnom umení na Slovensku
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0205
201
cinnosťou riaditel’ košického múzea Jozef Polák
(1886—1945). V celkovom orientačnom prehfade
zhrnul náčrt novověkého umenia na Slovensku
Jan Hofman. Vyhrané kapitoly slovenského ume-
nia publikovali aj František Žákavec (1878—
1937), Karel Šourek (1909—1950) a Václav V.
Stech (1885—1974).
Skupina týchto českých bádatelov připravila
už v spolupráci s nastupujúcou generáciou slo-
venských historikov umenia — najma s Vladi-
mírem Wagnerom (1900—1955) a Alžbětou
Gúntherovou-Mayerovou (1905—1973) — roku
1937 v Prahe aj rozsiahlu prehliadku starého
umenia na Slovensku, ktorá okrem maliarskych
a sochařských pamiatok zahrnovala aj umelecko-
-remeselné artefakty. Vefkorysosťou koncepcie
a počtem exponátov — najma čo sa týká novo-
věkého umenia — táto výstava dodnes nebola
překonaná. Jej přínos, ktorý nadchádzajúci sú-
mrak fašizmu nedovolil detailnejšie vyhodnotit’,
zostal uložený predovšetkým v příkladné vybave-
nej fotografickej časti publikácie Staré umění na
Slovensku (Praha 1938), představuj úcej cennú
příručku aj pre dnešných bádatefov.
Priekopníci slovenskej národnej výtvarnej his-
toriografie ,si pri množstve nailiehavých nerieše-
ných problémov a úloh nemohli dovolit’ úzku špe-
cializáciu. Vladimír Wagner, individuálnymi zá-
ujmami skór gotikológ a kritik moderného umenia,
sa otázkám novověku věnoval sporadicky a okra-
jovo. Množstvo poznatkov o novovekom umění
shrnul v prehladných Dějinách výtvarného ume-
nia na Slovensku (Trnava 1930) a po vojně pre-
híbenou formou vo Uývine výtvarného umenia na
Slovensku (Bratislava 1948). Niektoré vybrané
otázky barokového maliarstva našli svojho povo-
laného interpréta v Alžbětě Güntherovej-Mayero-
vej, ktorá v Příspěvkách k dějinám výtvarného
umenia v Turci (Sborník MSS, roč. 34—35, Turč.
Sv. Martin 1941) a v Dějinách a v súpise výtvar-
ných pamiatok Oravy (Turč. Sv. Martin 1944)
nastolila problematiku novověkého umenia v me-
radle širšieho regiónu. Z nemecky a maďarský
Píšúcich bádatefov, kteří spolupůsobili pri osvět-
lení tohltoi obdobia, třeba spomenúť predovšetkým
Giselu Weydeovú zameranú na objasnenie čiast-
kových otázek bratislavského baroka. Drobnými
Príspevkami v dennej i odbornej tlači přispěli
k poznaniu novověkého umenia Bratislavy aj
Ludovít Kemény a Ján Csákos, spracovaním syn-
tetickejšieho úseku práca Nagy Barnu Pozsony
plasztikája a Donner és Messerschmidt közötti
idöszakban (Komárno 1936). Košiciam platil zá-
ujem miestneho archivára Ludovíta Keménya a
Bélu Wicka. Základy k poznaniu novověkého
maliarstva a sochařstva Spiša položil Elemír
Kószeghy (1882—1954), zatiaí čo k spracovaniu
novovekej architektúry přispěli výskumy Václava
Mencla (1905—1978) a Dobroslavy Menclovej
(1904—1978).
Na výskům novověkého umenia, najmä maliar-
stva a grafiky sa proigramovo orientoval až Jozef
Cincík. Do dějin renesancie nazrel Julius Kálmán,
ktorý isa v ďalšom věnoval najmä představitel’om
slovenského národnooibrodeneckého maliarstva.
Po druhej světověj vojně sa novověké umenie
dostalo' sice do popredia pracovných záujmov
historikov umenia, no jednotlivým jeho úsekom
nebola věnovaná rovnoměrná pozornost. Povoj-
nové, ale najmä pätdesiate a začiatky šesťdesia-
tych rokov v snahe vyjsť v ústrety aktuálnym
společenským požiadavkám sa sústredili predo-
všetkým’ na výskům1 19. storočia. Išlo v podstatě
o dva pracovně aspekty — o odkrytie tzv. pokro-
kových tradicii a v ďalšom o vysledovanie kore-
ňov národnej školy. Perioda izačínajúca zhruba
rokom 1780 bola tak zahrnutá vlnou intenzívneho
zaujatia, ktoré zmapovalo v podstatě celé územie
Slovenska a vynieslo na povrch mnohé nové a
zaujímavé zistenia. Výskumná práca Üstavu
teorie a dějin umenia SAV bola v tomto smere
podnietená a neskór účinné podpořená zberatef-
skou a výstavnou aktivitou Slovenskej národnej
galérie a postupné aj ostatnej1 galerijnej a čiastoč-
ne aj muzeálnej siete. Pripomenieme tu aspoň
také akcie ako boli výstavy — Umenie 19. a 20.
storočia na Slovensku, dlhodobá expozícia Umenie
19. a 20. storočia na Slovensku, výstavy Ladislava
Mednyánszkeho, Rudolfa Scheidlina, kresieb Lu-
dovíta Csordáka, či expozícia Umenie 19. storočia
na východnom Slovensku alebo monografické vý-
stavy rodiny Klimkovičovcov a Jána Rombauera,
Viktora Tilgnera či Ferdinanda Lütgendorfa
alebo tematické výstavy Okolie Bratislavy, Devin
a pod., z ktorých mnohé sprevádzal náročné opra-
covaný katalog.
cinnosťou riaditel’ košického múzea Jozef Polák
(1886—1945). V celkovom orientačnom prehfade
zhrnul náčrt novověkého umenia na Slovensku
Jan Hofman. Vyhrané kapitoly slovenského ume-
nia publikovali aj František Žákavec (1878—
1937), Karel Šourek (1909—1950) a Václav V.
Stech (1885—1974).
Skupina týchto českých bádatelov připravila
už v spolupráci s nastupujúcou generáciou slo-
venských historikov umenia — najma s Vladi-
mírem Wagnerom (1900—1955) a Alžbětou
Gúntherovou-Mayerovou (1905—1973) — roku
1937 v Prahe aj rozsiahlu prehliadku starého
umenia na Slovensku, ktorá okrem maliarskych
a sochařských pamiatok zahrnovala aj umelecko-
-remeselné artefakty. Vefkorysosťou koncepcie
a počtem exponátov — najma čo sa týká novo-
věkého umenia — táto výstava dodnes nebola
překonaná. Jej přínos, ktorý nadchádzajúci sú-
mrak fašizmu nedovolil detailnejšie vyhodnotit’,
zostal uložený predovšetkým v příkladné vybave-
nej fotografickej časti publikácie Staré umění na
Slovensku (Praha 1938), představuj úcej cennú
příručku aj pre dnešných bádatefov.
Priekopníci slovenskej národnej výtvarnej his-
toriografie ,si pri množstve nailiehavých nerieše-
ných problémov a úloh nemohli dovolit’ úzku špe-
cializáciu. Vladimír Wagner, individuálnymi zá-
ujmami skór gotikológ a kritik moderného umenia,
sa otázkám novověku věnoval sporadicky a okra-
jovo. Množstvo poznatkov o novovekom umění
shrnul v prehladných Dějinách výtvarného ume-
nia na Slovensku (Trnava 1930) a po vojně pre-
híbenou formou vo Uývine výtvarného umenia na
Slovensku (Bratislava 1948). Niektoré vybrané
otázky barokového maliarstva našli svojho povo-
laného interpréta v Alžbětě Güntherovej-Mayero-
vej, ktorá v Příspěvkách k dějinám výtvarného
umenia v Turci (Sborník MSS, roč. 34—35, Turč.
Sv. Martin 1941) a v Dějinách a v súpise výtvar-
ných pamiatok Oravy (Turč. Sv. Martin 1944)
nastolila problematiku novověkého umenia v me-
radle širšieho regiónu. Z nemecky a maďarský
Píšúcich bádatefov, kteří spolupůsobili pri osvět-
lení tohltoi obdobia, třeba spomenúť predovšetkým
Giselu Weydeovú zameranú na objasnenie čiast-
kových otázek bratislavského baroka. Drobnými
Príspevkami v dennej i odbornej tlači přispěli
k poznaniu novověkého umenia Bratislavy aj
Ludovít Kemény a Ján Csákos, spracovaním syn-
tetickejšieho úseku práca Nagy Barnu Pozsony
plasztikája a Donner és Messerschmidt közötti
idöszakban (Komárno 1936). Košiciam platil zá-
ujem miestneho archivára Ludovíta Keménya a
Bélu Wicka. Základy k poznaniu novověkého
maliarstva a sochařstva Spiša položil Elemír
Kószeghy (1882—1954), zatiaí čo k spracovaniu
novovekej architektúry přispěli výskumy Václava
Mencla (1905—1978) a Dobroslavy Menclovej
(1904—1978).
Na výskům novověkého umenia, najmä maliar-
stva a grafiky sa proigramovo orientoval až Jozef
Cincík. Do dějin renesancie nazrel Julius Kálmán,
ktorý isa v ďalšom věnoval najmä představitel’om
slovenského národnooibrodeneckého maliarstva.
Po druhej světověj vojně sa novověké umenie
dostalo' sice do popredia pracovných záujmov
historikov umenia, no jednotlivým jeho úsekom
nebola věnovaná rovnoměrná pozornost. Povoj-
nové, ale najmä pätdesiate a začiatky šesťdesia-
tych rokov v snahe vyjsť v ústrety aktuálnym
společenským požiadavkám sa sústredili predo-
všetkým’ na výskům1 19. storočia. Išlo v podstatě
o dva pracovně aspekty — o odkrytie tzv. pokro-
kových tradicii a v ďalšom o vysledovanie kore-
ňov národnej školy. Perioda izačínajúca zhruba
rokom 1780 bola tak zahrnutá vlnou intenzívneho
zaujatia, ktoré zmapovalo v podstatě celé územie
Slovenska a vynieslo na povrch mnohé nové a
zaujímavé zistenia. Výskumná práca Üstavu
teorie a dějin umenia SAV bola v tomto smere
podnietená a neskór účinné podpořená zberatef-
skou a výstavnou aktivitou Slovenskej národnej
galérie a postupné aj ostatnej1 galerijnej a čiastoč-
ne aj muzeálnej siete. Pripomenieme tu aspoň
také akcie ako boli výstavy — Umenie 19. a 20.
storočia na Slovensku, dlhodobá expozícia Umenie
19. a 20. storočia na Slovensku, výstavy Ladislava
Mednyánszkeho, Rudolfa Scheidlina, kresieb Lu-
dovíta Csordáka, či expozícia Umenie 19. storočia
na východnom Slovensku alebo monografické vý-
stavy rodiny Klimkovičovcov a Jána Rombauera,
Viktora Tilgnera či Ferdinanda Lütgendorfa
alebo tematické výstavy Okolie Bratislavy, Devin
a pod., z ktorých mnohé sprevádzal náročné opra-
covaný katalog.