Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 234
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0238
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
234

pre priestorové cítenie vnútorného i vonkajšieho
priestoru. A platí to takisto aj pre plastické cíte-
nie v súviislosti vazby architektury a krajiny.
V ludovej hmiotnej kultúre nachádzame vysoko
vyvinuté a vypěstované vzájomné vztahy jednot-
livých druhov výtvarného prejavu, dokonalost
a samozřejmost ich spájania nás dodnes nepřestá-
vají! udivovat’. Zaujímavé je napr. najróznejšie
uplatnenie farby. Nachádzame ju v architektúre,
na soškách, na kroji, na rozličných užitkových
predmetoich a pod. Tieto vzájomné väzby a vzta-
hy majú svoje kořene pravděpodobně este v slo-
hovej jednote gotiky a neskor i baroka. Najma
gotika podobné ako neskor barok najviac zasiahli
do formovania výtvarného videnia, cítenia i mys-
lenia ludí v živote nášho prostredia a prakticky
dodnes posobia v priestoroch cirkevných stavieb.
Ludové sošky majú kompozici™, rozměry aj
tvary prispósolbené na umiestnenie v architektúre.
Například jednopohladovosť sošiek v nikách ka-
plniek alebo fasád domov má nielen svoje for-
málho-kompozičné, ale aj obsahové opodstatně-
me. Ked ich porovnáme napr. so sochami Egypta
alebo Gréoka, ich podživotná mierika je ludskej
prirodzenoisti bližšia ako majestátná velkost
egyptských alebo gréckych soch. Navýše tieto an-
tické sochy, aj ked neboli určené pre poklad fudí
v nepřístupných svätyniach, boli dokonale opra-
cované zo všetkých stráň, pretože boli určené na
komiunikáciu s1 božsitvami. To, že isa nakoniec
predisa len stali proistriedkom komunikácie medzi
Tudmi, časovo i priestorovo velmi vzdialenými,
je už celkom iný problém. No ludové sošky sú
naopak opracované z tej strany, z ktorej očaká-
vajú pobilad člověka. To, domnievame sa, robí
z nich jeden z najludskejších prejavov umenia
vóbec. Teda i napriek svojej náboženiskej' témě
neprihovárajú sa bohu, ale člověku.
Ludová architektura má tiež velmi často vý-
razné sochařské kvality. Hliněná architektúra
na južnom Slovensku má plastické kvality a dře-
vená na sitrddnom a východnom Slovensku kon-
štruktívne. Suverénně a neomylné pracuje s kom-
bináciami materiálov, ktoré sa odlišujú farbou
i strukturou a je dokonale zrastená s krajinou.
K tomu ešte pridajme účelnost’ a priestorovú
vnúturnú vynachádzavoisť. Právě v tom všetkom
ako celku je dokonale vyvinutý zmysel pre pric-

stor v rámci daných možností a vědomostí, pouc-
ný aj z nášho súčasného moderného hladiska. Je
v tom jednota v mnohosti a různorodosti. Čo Ju
určuje a podmieňuje? Na túto otázku hladá od'
veď aj1 naša súčasnoisť.
Po druhej světověj vojně sa opät’ v novej po-
době nastoluje problém aktuálnosti ludového
umenia ako východiskového bodu pre rozvijani£
domácej1 tradicie a inšpiračného zdroj a pre isu-
časnoist’. Je to prirodzený dósledok marxistického
chápania kultury v súvislosti so společenskými,
sociálnymi, politickými a triednymi změnami v ži-
vote našej společnosti, ku ktorým dochádza p°
februári 1948. Komunistická ideológia a kultúrny
program rolbotníckej triedy ,ako vládnúcej triedy
socialistiíckej společnosti, prirodzene, vyzdvihnu
do středu svojho záujmu ludové umenie ako pře-
jav kul túry a uměleckých schopností najširších
vrstiev našej společnosti. Po začiatočných omy- .
loch, často netvořivých mechanických aplikáciách
najma ornamentov, začiatkom paťdesiatych ro-
kov sa tento vztah postupné zameriava na hlbsi
zmysel a obsah ludového umenia. I ked sa for-
mové bohatstvo začína účelnejšie a tvorivejšie
rozvíjať a obohacovat’, táto tendencia sa vo vy-
tvarnom umění nevyhne v istom, našťastie krát-
kom období až akejsi „přesile folklóru“. Svojou
začiatočnou manifestačnosťou dosiahne sa takmer
opačný výsledolk, ako sa povodně zamýšlalo.
No na druhej straně, a to opät u výtvarných
umelcov, záujem o ludové umenie sa začína
v tomto období znova rozšiřovat’ ia prehlbovaf-
Tak napr. výtvarní umělci okrem formálnej in-
špirácie sa obracajú k najvnútornejšiemu obsa-
hovému izmyslu a etickému poselstvu ludového
umenia. Právě tento postoj k ludovému umenie
v súčasnosti nadobúda velký význam-. Tak napr-
sodhár Ján Kulich, ktorého lyrická poloha ma
úzlku súvislosť s ludovou piesňou, poéziou a tan- 1
com, celým svojím dielom aktualizuje etický a so-
ciálny zmysel jánošíkovskej témy. Túto tému Ku-
lich, čo je pre moderné umenie typické až neskór, ,
nie v jeho začiatkoch, tlmočí modernou realistic-
kou rečou. Na rozdiel napr. od Janka Alexyho ju
takto zreálňuje a skonkrétňuje, a tým zdórazňujc
naliehavosť a aktuálnost’ jej etického zmyslu.
Z tvarového a formálneho bohatstva ludového
výtvarného umenia čerpali viacerí slovenskí vý-
loading ...