Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 240
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0244
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
240

nadviazanie na predvojnovú tradíciu, založená
Janom Mukařovským a Mirkom Novákom. štruk-
turalistická orientácia bola druhou tendenciou,
ktorá vo filozofii tiež dlho doznievala ako tradičná,
napr. v niektorých štúdiách Igora Hrušovského.
Ako k svojej tradicii sa k nej kriticky hlásili aj li-
terárna veda a estetika a usilovali sa transformo-
vat’ jej základné principy, napr. v „estetike výra-
zu“ Františka Miku.10 Z oblasti estetiky výtvar-
ných umění vyšla antropologická orientácia; tvo-
řila vlastně «účasť širšej tendencie, smerujúcej
u Mariána Várossa11 k metodologickému plura-
lizmu.
Pravdaže, každá z týchto orientácií alebo ten-
denci!, ktoré sa prejavili v našej estetike v šesťdc-
siatych rokoch, potřebovala by pre svoje pocho-
penie a zhodnotenie plnšiu charakteristiku a ana-
lýzu, na ktorú nie je dosť miesta v stručnom, in-
formatívnom prehlade, o aký isa právě pokúšame.
Na závěr by hádiam bol o možné vzhladom na
perspektivy ďalšieho vývinu islovenskej estetiky
povedať ešte tolko. Estetika má charakter filo-
zofickej1 (disciplíny, lebo problém podstaty este-
tična a podstaty umenia je organicky spatý so
základnou otázkou filozofie o vztahu hmoty a ve-
domia, přírody a ducha, a vždy, v každej estetic-
kej teorii závisí od spósobu riešenia tejto otázky.
Na druhej straně je estetika takisto úzko spátá
s uměním, ktoré je jej vlaistným empirickým ma-
teriálom. Domnievame sa preto, že skutočne vě-
decká estetika, ktorá má byť istým uceleným
systémom poznatkov, musí zachovávat’ istú pro-
porciu v rozvij ani všeobecnej, „filozofickej“
estetiky a teorie umenia, (ako aj špeciálnych,

„praktických“ estetik. Ale nemala by byť iba
reflexiou filozofie a umenovedných disciplín’
ktoré parciálně reagujú na jej vlaistnú proble- 1
matiku, ako to> bolu v poisiednom čase u nas-
K úplnosti modernej estetiky patří popři týchto
dvoch klasických súčastiach aj jej vlastná histo-
ria. V tejto oblasti má estetika v podstatě dvoja-
ké úlohy: poznat’ a spracovať isvoju vlastnú „na-
rodnú“ históriu a «prostředkovat dějiny
světového’ estetického myslenia. Kým napr. v So-
vietskom zväze a v Polsku vznikli vlastně vel’ke
systematické práce o dějinách európskej esteti-
ky12 aj špeciálne štúdie o estetike niektorých 1
období13 ešte počas šesťdesiatych rokov, u nas
sa v tomto smere doteraz neurobilo takmer nic-
Kritická situácia je, aj pokial’ ide o dějiny este- ,
tiky na Slovensku. Vačšina póvodných materia-
lov, najma zo staršieho obdobia, je dnes prakticky
nedostupná: existuje iba v starých vydaniach,
niekedy dolkonca len v rukopisoch. Ich zastarana
jazyková forma — keďže sú to traktáty napísane
po latinsky, maďarský, resp. 'biblickou češtinou —
ešte zvačšuje ich nedostupnost’ a je překážkou
poznania nášho estetického myslenia v 19. sto-
ročí. Hoci už máme viacero parciálnych štúdii»
začínáme dnes1 pociťovat’ akútny nedostatek syste- >
maticky «pracovaných dějin estetiky. Nemálo by
sa právě v tom1 niečo urobit’? Myslíme si, že naj-
markantnejšie sa nedostatek základných práč
z tejto oblasti prejavuje -ako nedostatok studij-
ných materiálov pri príprave mladých estetikov-
špecialistov, na kterých by nám málo čo najviac
záležať.

Poznámky
1BAKOŠ, M. : Estetická výchova na strednej škole. Jed-
notná škola, 3, 1947/48, s. 199—207.
2 MARX, K„ ENGELS, F.: O umění. Bratislava 1950;
LENIN, V. L: O literatúre a umění. Bratislava 1965.
3 ČERNYŠEVSKIJ, N. G.: O umění. Bratislava 1953;
TOLSTOJ, L. N.: Co je umenie? Bratislava 1957; PLE-
CHANOV, G. V.: Umenie. .a ispoločnosť. Bratislava 1957;
NEDOŠIVIN, G. : O vztahu umenia k skutočnosti. Brati-
slava 1951; BUROV, A. L: Estetická podstata umenia.
Bratislava 1957; VANSLOV, V. V.: Problém krásna. Bra-
tislava 1959.

4 LESSING, G. E. : Lakoon a iné estetické štúdie. Brati-
slava 1961; DIDEROT, D.: Skutočnosť v umění. Výbef
z estetických štúdií a kritik. Bratislava 1959; HEGEL, G-
W. F.: Estetika. Zv. 1, 2. Bratislava 1968, 1970; GUYAtl-
J. M. : Umenie ako výraz života. Bratislava 1955; TAlNE-
H.: Filozofia umenia. Bratislava 1957; BERGSON, H--
Smiech. Bratislava 1968.
5 ŠIMÚNEK, E. : V stádiu regenerácie. Súčasný sta'’
a úlohy slovenskej marxistickej estetiky. Nové slovo, 11’
1973, č. 45, ,s. 11.
0 Tamže.
loading ...