DOI article:
Kresák, Fedor: Výstavba Slovenska v rokoch 1945-1975 v zrkadle architektúry
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0247
243
Podnikov, prevažne malých, nevybavených stro-
jovým zariadením, pracujúcich na úrovni mu-
rarskeho řemesla. Staval ten, kto na to mal. Sú-
kromné firmy sa neraz vyhýbali veřejným ob-
jednávkám a upřednostňovali nelegálne -stavby.
Výsledky bytovej výstavby v 2. roku dvojročnice
bolí povážlivé. Nápravu mo-hol priniesť iba ra-
dikálny zásah.
Došlo k němu znárodněním stavebníctva dňa
28. 4. 1948. Onedlho nato z podnětu samých ar-
chitektův sa utvořil aj socialistický projekčný
sektor. Znárodnenie koncentráciou výrobných sil
a prostriedkov utvořilo předpoklady na přechod
°d sezónneho murárskeho řemesla k priemyselnej
velkovýrobě a vyřadilo zo stavebníctva podnika-
telská špekuláciu. Ale popři nedostatku odborní-
kov, strojov, materiálu i personálnych problé-
nioch nastali čoskoro fažkosti aj z vtedajších ideo-
logických důvodov.
V období začiatočného tápania rokov 1949—
1950 sa stavali jednoduché, neradostné až primi-
tivné typizované stavby, dispozičně podriadené
konštrukčnému systému, jednotvárné ra-dené tam,
kde bolo miesto, bez ohTadu na situáciu a terén.
A keď na jar 1950 bol uznaný za všeobecne zá-
vazná tvořivá metodu socialistický realizmus,
v oblasti architektúry sa to vysvětlilo ako nasto-
lenie nefunkčného formalizmu, pripomínajúceho
výtvarné směry 19. storočia. Kopírovala sa najma
vtedajšia isovietska architektúra, nadvázujúca
na odkaz ruského predrevolučného klasicizmu.
Od prvej paťročnice (1948—1953) dochádza
k intenzívnej industrializácii Slovenska s důra-
zom na ťažký priemysel. Spriemyselnenie Sloven-
ska, túžba niekolkých generácií, bolo nevyhnut-
ným predpokladom pre vzrast životnej úrovně.
Priemyselné podniky sa však budovali neraz na
nevhodných miestach a bez dostatočných zaria-
dení na čistenie odpadu, takže zahatili další roz-
voj miest, resp. znížili podstatné kvalitu ich život-
ného prostredia. Stačí spomenúť bratislavský Zá-
vod mieru, Závod SNP v Žiari alebo1 cementáreň
v Banskej Bystrici. Byty sa v tých časoch stavali
najma v novozaložených sídliskách pri závodoch:
odstraňovalo sa tým jednak únavné cestovanie
robotníkov do práce a z práce, jednak poskytnu-
tím bytu si závody viazali zamestnancov. Inten-
z>vna -bola i výstavba v oblasti pofnohospodár-
Stavebná fakulta SVŠT v Bratislavě. Projektoval E. Belluš.
Fotoginafia z archívu ZSA
štva, kde bolo třeba vybudovat objekty, potřebné
pre ispoločné gazdovanie. Výstavba sídlisk najviac
podliehala dekoratívnemu formalizmu, zdražujú-
cemu, zdržujúcemu a znehodnocujúcemu výstav-
bu, Dokonca aj půdorysné kompozície podliehali
spomenutémiu dekorativizmu. Utvárali sp-ravidla
přísné osovo symetrický ornament bez ohladu na
konfiguráciu a tvary terénu alebo prírodné pro-
stredie, ba aj půdorysy domov sa násilné vtesná-
vali do ornamentu (Nová Dubnica, Handlová).
Nie div, že najvydarenejšie stavby týchto čias boli
priemyselné podniky. Na ne sa nekládli pseudo-
estetické nároky. Vyžadovala sa od nich dobrá
organizácia pracovného procesu, teda funkčnost,
preto’ lepšie zodpovedali -aj požiadavke pravdi-
vosti -architektúry. Vrcholné dielo prvej páťroč-
nice (1948—1953) bratislavský Závod mieru
s celým komplexom přidružených stavieb od Vla-
dimíra Karfíka nebolo ešte poznačené nastupu-
júcim formalizmom.
Okolo roku 1956 nastáva prudký vzrast staveb-
ných investícií. Kým prvá páťročnica sa zamerala
na klučový priemysel, v druhej paťročnici sa ťa-
žisko industrializácie presúva smerom k spotreb-
nému priemyslu a výrazné sa zintenzívňuje bytová
výstavba. Byty sa už nestavajú pri závodoch, ale
v novozaložených sídliskách na okraji velkých
miest a priemyselných centier, nadvazujúc na
ich staré zastavanie a inžinierske siete. Rozvoj vý-
Podnikov, prevažne malých, nevybavených stro-
jovým zariadením, pracujúcich na úrovni mu-
rarskeho řemesla. Staval ten, kto na to mal. Sú-
kromné firmy sa neraz vyhýbali veřejným ob-
jednávkám a upřednostňovali nelegálne -stavby.
Výsledky bytovej výstavby v 2. roku dvojročnice
bolí povážlivé. Nápravu mo-hol priniesť iba ra-
dikálny zásah.
Došlo k němu znárodněním stavebníctva dňa
28. 4. 1948. Onedlho nato z podnětu samých ar-
chitektův sa utvořil aj socialistický projekčný
sektor. Znárodnenie koncentráciou výrobných sil
a prostriedkov utvořilo předpoklady na přechod
°d sezónneho murárskeho řemesla k priemyselnej
velkovýrobě a vyřadilo zo stavebníctva podnika-
telská špekuláciu. Ale popři nedostatku odborní-
kov, strojov, materiálu i personálnych problé-
nioch nastali čoskoro fažkosti aj z vtedajších ideo-
logických důvodov.
V období začiatočného tápania rokov 1949—
1950 sa stavali jednoduché, neradostné až primi-
tivné typizované stavby, dispozičně podriadené
konštrukčnému systému, jednotvárné ra-dené tam,
kde bolo miesto, bez ohTadu na situáciu a terén.
A keď na jar 1950 bol uznaný za všeobecne zá-
vazná tvořivá metodu socialistický realizmus,
v oblasti architektúry sa to vysvětlilo ako nasto-
lenie nefunkčného formalizmu, pripomínajúceho
výtvarné směry 19. storočia. Kopírovala sa najma
vtedajšia isovietska architektúra, nadvázujúca
na odkaz ruského predrevolučného klasicizmu.
Od prvej paťročnice (1948—1953) dochádza
k intenzívnej industrializácii Slovenska s důra-
zom na ťažký priemysel. Spriemyselnenie Sloven-
ska, túžba niekolkých generácií, bolo nevyhnut-
ným predpokladom pre vzrast životnej úrovně.
Priemyselné podniky sa však budovali neraz na
nevhodných miestach a bez dostatočných zaria-
dení na čistenie odpadu, takže zahatili další roz-
voj miest, resp. znížili podstatné kvalitu ich život-
ného prostredia. Stačí spomenúť bratislavský Zá-
vod mieru, Závod SNP v Žiari alebo1 cementáreň
v Banskej Bystrici. Byty sa v tých časoch stavali
najma v novozaložených sídliskách pri závodoch:
odstraňovalo sa tým jednak únavné cestovanie
robotníkov do práce a z práce, jednak poskytnu-
tím bytu si závody viazali zamestnancov. Inten-
z>vna -bola i výstavba v oblasti pofnohospodár-
Stavebná fakulta SVŠT v Bratislavě. Projektoval E. Belluš.
Fotoginafia z archívu ZSA
štva, kde bolo třeba vybudovat objekty, potřebné
pre ispoločné gazdovanie. Výstavba sídlisk najviac
podliehala dekoratívnemu formalizmu, zdražujú-
cemu, zdržujúcemu a znehodnocujúcemu výstav-
bu, Dokonca aj půdorysné kompozície podliehali
spomenutémiu dekorativizmu. Utvárali sp-ravidla
přísné osovo symetrický ornament bez ohladu na
konfiguráciu a tvary terénu alebo prírodné pro-
stredie, ba aj půdorysy domov sa násilné vtesná-
vali do ornamentu (Nová Dubnica, Handlová).
Nie div, že najvydarenejšie stavby týchto čias boli
priemyselné podniky. Na ne sa nekládli pseudo-
estetické nároky. Vyžadovala sa od nich dobrá
organizácia pracovného procesu, teda funkčnost,
preto’ lepšie zodpovedali -aj požiadavke pravdi-
vosti -architektúry. Vrcholné dielo prvej páťroč-
nice (1948—1953) bratislavský Závod mieru
s celým komplexom přidružených stavieb od Vla-
dimíra Karfíka nebolo ešte poznačené nastupu-
júcim formalizmom.
Okolo roku 1956 nastáva prudký vzrast staveb-
ných investícií. Kým prvá páťročnica sa zamerala
na klučový priemysel, v druhej paťročnici sa ťa-
žisko industrializácie presúva smerom k spotreb-
nému priemyslu a výrazné sa zintenzívňuje bytová
výstavba. Byty sa už nestavajú pri závodoch, ale
v novozaložených sídliskách na okraji velkých
miest a priemyselných centier, nadvazujúc na
ich staré zastavanie a inžinierske siete. Rozvoj vý-