Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 272
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0276
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
272

predovšetkým na racionálnu stránku 1’udskej skú-
senoisti.
Popři tomto vývinovom rade třeba si povšimnúť
istú ruistiikaliizáciu ranoibarokového výtvarného
názoru. Oltář Čiernej P. Márie v kostole ;sv. He-
leny eiklektickým spájaním nesúrodých prvkov,
miešaním renesančných a barokových tvaroslov-
ných proistriedkov, grafickou redukciou niekto-
rých architektonických článkov, posobiacich svo-
jou lineárnosťou, iba predstiera principy rano-
barokovej tektoniky.6
Architektúra, ktorá v rámci ranobarokového
názoru nadobudla dominantně postavenie pri
tvorbě oltárov, v období vrcholného baroka sa
stává organizátorům a tvorcom oltárneho priesto-
ru, ideovo ovládaného oltárnym obrazom. Ako
sme už spomenuli, na našom území niekedy ťažko
kategoricky vymedzovať jednotlivé obdobia a za-
radovat’ dlela do istých slohových vrstiev. Hlav-
ný oltář kostola sv. Trojice v Trnavě je nesporné
dielom vrcholného baroka, doby, ktorá nastupuje
po roku 1711, keď utichli stavovské povstania
v Uhersku. Je to zároveň obdobie, keď v niekto-
rých eurcpskych krajinách barok prechádza do
svojej poslednej' fázy, jednostranné rozvíja ma-
lebná obraznost’ a potláča stavebná tektoniku,
keď vášnivá emocionalita chladne, až napokon
ustrnie vo vyumelkovanej hre foriem. Oltář sv.
Trojice je poznačený týmito novými poiznatka-
mi, kto.ré z něho vylúčili pátois „ťažkého“ baroka.
Oltář pochádza z obdobia okolo roku 1740 a jeho
architektonická osnova utvára priestorový orga-
nizmus přepojený s oikolitým chrámovým priesto-
rom, všetky stavebné časti sa spojili do novej sku-
tečnosti,• architektúra sa odpútala od’ oltárnej
steny. Vzájemné prepájanie architektury a oko-
litého priestoru utvára prieniky, priehil’ady a prie-
chody. V interkolumniách oltára sa ako na galé-
riách graciózne a elegantne pohybujú figúry svá-
tých a lubivými gestami nadvázujú so vzdušnou
a prosvětlenou atmosférou chrámového interiéru
úzký kontakt. Za sochami svátcov v interkolum-
niách sú akési okná, ktoré stupňujú představivost’
a evokujú dojem nového priestoru. Samy plastiky
sú aktívnymi účastníkmi „oltárneho světa“, kým
v paulínskom kostole sv. Jozefa sú predovšetkým
symbolmi. Malebný výraz zdorazňuje změna
funkčnosti ornamentiky, ktorá sa přikládá na

miesta, kde je výskyt ornamentu logicky nezdó-
vodnitelný a překvapivý. Ornamentika podlahla
zákonu malebnej atektoniky.
Celok oltára sa farebne zjednocuje, namiesto
čiernej' kulisy nastupuje mramorová architektúra
v hnedastých tónoch, kontrast zlata a černe je
nahradený kvalitativně odlišným účinkom trblie-
tania a lesku zlatých ornamentov a matných fa-
rebných premien mramorovania. Sokel svojím
tmavým tónom je opticky pevným podkladom
pre svetlejšiu, 1’ahšiu stípovú architektům a prud-
ko zalomené trámovie v sýtom hnedom tóne nad-
1’ahičuje svetlejšia farba vlysu so zlatou akantovou
ornamentikou a husto kladený zuiborez rytmizuje
římsu trámovia.
Iluzivně priestorotvorné principy napíňa oproti
oltářů sv. Trojice starší oltář P. Márie v centrál-
nej kaplnke P. Márie v kostole sv. Mikuláša.
Princip perspektívnej ilúzie vyjadřuje půdorysná
osnova vybudovaná štvrťkruhom, z ktorého po
bokooh vybiehajú smerom do středu kruhu sokle
so stípovou architektúrou nesúcou zalomené trá-
movie s rozlomeným1 frontónom.
Bočný oltář P. Márie v kostole sv. Trojice roz-
šiřuje škálu tvaroslovných prvkov o baldachýn
zdórazňujúci význam oltárneho obrazu, spoza
ktorého vychádzajú na všetky strany zlaté lúče.
Dynamické barokové zásady prehýbajú plochy
trámovia do konvexných a konkávnych kriviek.
Celá oltárna architektúra je pozlátená a posiata
rytou brokátovou ornamentikou.
Tento oltář spolu s bočnými oltármi v kostole
sv. Jakuba v Trnavě reprezentuje zrustikálnenie
formy, jej transformovanie, podmienené rozlič-
nými danosťami, ale aj možnoisťami. V bočných
oltároch kostola sv. Jakuba sa využívá princip
priameho zapojenia reálného světla do architek-
túry, v tomto případe uplatněného v dvoch podo-
bách v nadstavcoch oltárov.
Nadstavec oltára Piety je postavený před vit-
ráž okna, na pozadí ktorého sa črtajú tmavé
linie nadstavca ako kresba hrubých kriviek.
Oltář Božského srdca opakuje presne táto zá-
sadu, ale je postavený k stene, oddelujúcej chrá-
mový priestor od krížovej chodby, a tak do nad-
->
Trnava, kostol sv. Mikuláša, oltář sv. Jána Nepomuckého
loading ...