Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 280
DOI issue: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0284
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
280

mavé analogie: po neskorej, iracionálnej, deko-
ratívnej a často naturalisticky zafarbenej gotike
(Astwerk) naistáva racionálna, neabstraktná rene-
sancia, po dekoratívnom, 'často naturalistickou!
rokoku racionálny klasicizmus, po eklektických
pseudoslohoch z konca 19. storočia naturalistická
secesia a po nej racionálna moderná architektúra.
Aj dnes cítíme tieto rozpory a protiklady, túto
bipolaritu v novej architektuře aj v ostatných
výtvarných umeniach, a azda preto sú nám blízké
obdobia, iktoré vyjadrujú, pravda, celkom iným
spósobom tie myšlienky a túžiby, ktoré sú příznač-
né pre našu bipolárnu přítomnost.
Lež toto všetko vóbec nie je témou autorovej
práce, hoci som přesvědčený, že obrátenie jeho
aktívnej pozornosti na neskorogotické umenie by
mohlo mať a má niečo z týchto příčin a podnetov,
že mohlo byť nimi vyvolané. Autor akoby nad-
väzoval vo svojej práci na materiálové a historic-
ko-analytické štúdie Václava a Dobroslavy
Menclovcov: O účasti Slovenska na vzniku pozd-
ně gotické architektury. Ich přínos je nesporný,
a ako píše, má zakladatelský charakter. Nepolemi-
zuje s ich vývodmi, často ich cituje a ďalej roz-
víja problémy, ktoré naznačili. Presvedčivo do-
kládá, že sa doteraz nevěnovala stavitelstvu
z druhej polovice 15. storočia a začiatku 16. sto-
ročia na Slovensku taká pozornost’, akú si slo-
venská gotika zasluhuje.
Autor zisťuje, že v procese pretlmočenia, re-
dukcie a rustikalizácie sa aj u nás realizuje zá-
kladný princip neskorej gotiky: vzťah priestoru,
vyrovnávajúceho světelné a plošné hodnoty in-
teriéru ,s bohato figurovanou klenbou pri využití
tých tvarových problémov, aké boli na programe
úsilí v 15. a na začiatku 16. storočia. Aj keď Slo-
vensko, ako píše autor, neprináša nové zásadné
hodnoty, jeho přínos spočívá v práci stavitelův
nášho východného okruhu, v ktoronr značná časť
umelcov sa už od začiatku 15. storočia přimkla
k myšlienkam viedenských vzorov, jednotlivci sa
prepracúvali k relatívnej samostatnosti a ich dielo
dostalo zaujímavé zafarbenie najímá až po roku
1500, keď pribúdajú tvaroslovné prvky rene-
sancie.
Najmä je to stavitelstvo banských misst, na
Spiši a na východe, kde súčasne šarišská oblast’
najintenzívnejšie a najskór zaznamenala goticko-

-renesančný přechod podl’a mena známých sta-
vitelův a kamenárov. Z týchto umelcov sú to naj-
mä Štefan z Košic a Ján z Prešova. Druhý z nich
sa svojou prácou stal popři renesančně oriento-
vaných umelcoch posledným ohnivkom reťaze
nielen slovenskej neskorogotickej architektury,
ale na východe Európy najvzdialenejším stavite-
lům, ktorý riešil „neskorogotickú problematiku na
výške európskeho programu“.
.Svoju prácu autor rozdělil na štyri kapitoly.
V prvej naznačuje význam, aký málo prezačiatky
neskorej' gotiky prostredie stavebných hút v Bra-
tislavě a v Košiciach ako sprostredkujúcioh člán-
kov umenia vyžarujúceho z Viedne na přelome
14. a 15. storočia. V druhej kapitole interpretuje
spišské dvojloďové siene dědinských kostolov,
ktoré nenaohádzajú podlá autorovej mienky vý-
chodisko v rakúiskom prostředí, ale majú úzké
dotyky s podobnými stavbami malopolskými a
krakovskými. Tretia kapitola sleduje architektú-
ru stredného Slovenska a Spiša v posledných de-
saťročiach 15. a na začiatku 16. storočia. Hovoří
sa v nej o priamych stykoch banských miest s juž-
ným Nemeckom a o priamej recepcii podunaj-
ských a bavorských zásad neskorej gotiky bez-
prostředným1 poznáním diel německých stavitel’ov.
Vo štvrtej' kapitole sleduje autor dlela jednotli-
vých stavitel’ov na východnom Slovensku. Špeci-
fikom to.hto východoslovenského okruhu je do-
stavba košiokého dómu sv. Alžběty pre pravdě-
podobné školenie mnohých umelcov, predovšet-
kým Štefana z Košic. Majster Ján z Prešova sa
představuje ako dovřšitel slohových tradicii.
Jeho súčasníci, renesanční kamenári, otvárajú
cestu novej slohovej orientácii. Tak obsiahlo vý-
chodné Slovensko závěr celej slohovej epochy
a stalo sa jedným z centier presadenia renesanč-
ného umenia v strednej Europe.
V prvej kapitole, ako som už povedal, zmie-
ňuje sa autor o neobyčajnom rozvoji architektúry
od začiatku 15. storočia v Bratislavě, čo bolo dó-
sledkom priameho1 záujmu Žigmunda o toto
město, o přestavbu hradu a o rozsiahle fortifi-
kačně stavby v ňom. Intenzívně styky Bratislavy
sa však neobmedzili v tomto období iba na zá-
padně Slovensko, ale znamenali aj posunutie ne-
skorogotického juhonemeckého a podunajského
stavitelstva ďalej na východ, azda až do Košic,
loading ...