Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 282
DOI issue: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0286
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
282

slovné změny, napr. sposob odpojenia rebra zo
stredovej osnovy, a mnohé iné klenbové štruk-
túry, .konstruktivné velmi náročné, ktoré sú cha-
rakteristické pře tvaroslovný vývin v tomto ob-
dobí. V tomto období sa jasné vykrystalizoval
aj istavebný obraz banských miest stredného Slo-
venska, kde útvar městského hradu utvořil ústred-
nú dominantu.
Štvrtá kapitola — Stavitelia východného okru-
hu a prvé prejavy renesančného umenia. Ohniv-
kom a základným centrom najvýchodnejšieho
okruhu neskorogotickej architektury bol dóm sv.
Alžběty v Košiciach. Najma zovrubné skúmanie
jeho portálov ukázalo dovršený proces rozpadu
neskorogotickej slohovej formy a prestupovanie
do nového slohového chápania. Košické klenby
sa pripisujú majistrovi Štefanovi, ktorý má nepo-
chybné klučové postavenie v dějinách východo-
slovenskej architektúry v druhej polovici 15. sto-
ročia. Autor rieši otázku výtvarnej orientácie vý-
chodoslovenských .stavitefov, ich kontakty s ok-
ruhmi strednej Európy a cudziny i závislosti od
nich. Mnohí z nich sa pohybuj ú svojím cítěním
na linii Krakov—Budín a vyjadrujú lokálně za-
farbené ohlasy na podněty neskorogotického ume-
nia. Tak bardejovský Mikuláš sa úzko pripútava
ku krakovskému okruhu, iní zasa rnajú orientáciu
sliezsku alebo nemeckú. Poznanie Budína pouka-
zuje na prejavy tamojších majstrov z Talianska,
aj keď .sa ich dielo ešte neodráža v umění východ-
ného Slovenska. Stavba bardejovskej radnice je
významným prejavom prvých renesančných sta-
vitelův Alexiusa a Alexandra, prejavom přechod-
ného slohu na východnom Slovensku. A tak roku
1509, keď v Taliansku bola už vrcholná renesan-
cia, zaklenul Ján z Prešova arkier bardejovskej
radnice klenbou v poďobe hrčovitých konárov
(Astwerk), naturalistického neskorogotického mo-
tivu. Naturalistické neskorogotické tvaroslovie
badáme v tomto období nielen v Polsku, ale aj
v Cechách — královské oratorium v chráme sv.
Víta, hrad Bechyně a i. Vplyvom prenikajúcich
myšlienok humanizmu stráca gotika transcenden-
tálne črty, typické pre ňu pri riešení priestorových
vzťahov, ako o tom veTmi výstižné píše autor.
Prežívajúca gotika s nastupujúcou renesanciou
dává architektonickej tvorbě v tomto období Spe-
cifický stredoeurópsky ráz. A renesančná archi-

tektúra ešte dlho u nás nepřestává mať středo-
věký, v podstatě nerenesančný charakter — napr.
Riedove okná Vladislavskej sály na Pražskom
hrade z roku 1493 a iné detaily portálov na Praž-
skom hrade.
V závere svojej' práce sa autor zapodieva sta-
vom po historicky významnom roku 1526, ktorý
znamenal zložité události a mocenské konflikty
(Ján Zápolský a Ferdinand Habsburský), ako aj
definitívny závěr gotického umenia na Slovensku.
Neskorogotická základňa sa rozpadává, kombi-
nujú isa gotické motivy s renesančnými. Autor
presvedčivo vysvětluje, prečo vďaka tureckému
nebezpečenstvu a s tým spojenému rozvitiu re-
nesančného fotifikačného stavitefistva isa nerozvi-
nulo renesančné tvaroslovie na Slovensku, napro-
ti tomu, čo „pri neexistencii nebezpečenstva pria-
meho tureckého útoku“ mohol v Čechách Bene-
dikt Ried z Pistova geniálně vytvořit’ diela sloho-
vého přechodu1 jedinečnej dynamiky a originali-
ty.
Na závěr by som chcel poznamenat’, že práca
Karola Kahouna je velmi podrobná, je bohato
dokumentovaná a isprevádzaná početnými citácia-
mi, z čoho je zřejmé, že každé jeho konštatovanie
je pevne fundované. Ovládá problematiku doko-
nale, takisto alko príslušnú literatúru. Autor sa
často obracia na Václava Mencla. Hovoří o jeho
význame s velkým uznáním a priamo vraví, že
jeho prínois má zakladatelská povahu. Menclova
periodizácia platí aj dodnes, ako aj zaradenie
slovenskej architektúry do európskej kul túry. Je
otázka, či by nebolo dnes třeba urobiť isté do-
plňky alebo korektury jeho vývodov. Na túto
otázku ťažko odpovedať. V. Mencl dokladné pre-
študoval a analyzoval gotické tvaroslovie a vy-
hodnotil ho. K. Kahoun naproti tomu kladie do-
raz na dispozično-priestorové vzťahy, ktoré sú
z architektonického hl’adiska hádám ešte podstat-
nejšie. Jeho významný přínos spočívá v poznaní
a analyzovaní dekoratívnych tendencií klenby,
najma neskorogotickej, a v konštatovaní, ako po-
kračuje v neskorej gotike tektonizácia steny.
K urbanistickým' vzťahom, ktoré sa rozvíjali
koncom 15. storočia na Slovensku, možno pozna-
menat’, že sa dřevené mestá menia v tomto obdo-
bí na kamenné a že sú vybudované aj s fortifiká-
ciami. Povodně osídlenie před príchodom kolonis-
loading ...