Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1977-1981(1977))

284

duje dost podrobné tento prúd a jeho vyznieva-
nie na západnom Slovensku (okrem1 Bratislavy
— Trnava, Jur, Pezinok, Častá, Skalica, Hlohovec,
Marianka atď.). Pri analýze problematiky v šir-
ších súvislostiach by nepochybné vyšiel plastic-
kejšie na povrch aj ipodiel parléřovskej pražskej
huty, na ktorú bolo viedenské stavitelské podni-
káme bezprostredne viazané. Vyplývá to aj z cel-
kovej orientácie žigmundovského obdobia a jeho
osobitného zaujmu o stavebný ,a umělecký rozvoj
Bratislavy. Poukaz na spojenie iso isliezsko-pol-
skou olblasťou pri dobudovaní košickej katedrály
na začiatku 15. storočia je obměnou týchto relá-
cií v iných geografických súvislostiach. Bratislav-
ské stavebné podujatia okolo polovice 15. storo-
čia, najmä dřeňové trojlodie dómu sv. Martina,
ktoré výstižné označuje autor za nový, progresfv-
ny vývinový prvok, uzatvára túto kapitolu, po-
kúšajúcu sa zhrnúť začiatky a nástup myšlienok
neskorej gotiky v oblasti architektury.
S parléřovskou problematikou sa autor dostává
viac do styku v druhej kapitole, kde ju — trans-
ponované cez Sliezsko pokládá za iniciátora
vzniku malých dvojloďových siení, takých typic-
kých pre skupinu spišských kostolov v druhej
štvrtine 15. storočia. Sprostredkovatelom tu boli
podlá Kahouna predovšetkým oblasti Krakovská
a Malopoiliska.
Obsahům tretej kapitoly sú kvalitativně nové
tendencie okolo polovice 15. storočia, ktoré znači.a
obrat ismerom k vývinovým problémem švábskej
a podunajiskej oblasti, takých typických a rozho-
dujúcich pre povahu a smerovanie istredoeurópskej
neskorogotickej architektúry. S novou ekonomic-
kou a spoločenskou situáciou, s rozmachom banské-
ho poidnikania a rozvojem miest vznikajú nielen
nové úlohy (urbanistické riešenie miest, staviba
obytných domov, radnic, nemocníc, fortifikač-
ných stavieb, hradov a zámkov atď.), ale aj nové
estetické a architektonické postupy (odklon od
bazilikálnych dispozici!, uzatvorená1 rytmizácia
klenieb atď.). Stavebný vývin Kremnice, Banskej
Štiavnice, Banskej Bystrice a dalších banských
miest, mestečiek alebo oisád je oprávněně stredo-
bodom autorovej pozornosti. Nie je náhodným
úkazom, že v tomto období — na začiatku 15. sto-
ročia — ako nanajvýš aktuálna sa vynára aj
problematika meštianskeho domu ako samostat-

ného stavebného typu, pričom aj tu panuje podlá
autora diferenciácia na městský (příznačné pre
váčšie konglomeráty ako Bratislava, Košice) a
vidiecky typ (menšie mestečká, ako Levoča, Ban-
ská Bystrica, Kremnica, Zvolen, Trenčín), pre
ktoré je charakteristický typ trojdielneho domu,
typický pre Tudovú architektúru.
Súčasfou tejto kapitoly je aj rozsiahla a velko-
rysá stavebná aktivita Zápolského na východ-
nom Slovensku (Spišský Štvrtok, kaplnka v Spiš-
skej Kapitule, přestavba Kežmar.ského hradu).
Kvalitatívnym i rozsahovým ťažiskom Kahou-
novej práce je nesporné posledná, štvrtá kapitola.
Zaoberá sa v nej závěrečnou fázou neskorogotic-
kého vývinu a najmä činnosťou jednotlivých, po-
dlá mena známých stavitelov. Na základe do-
teraz známej literatury a prameňov, ale aj
z vlastného poznania podrobné analyzuje tvorbu
Mikuláša z Košic (jeho účast’ na stavbách v Ko-
šiciach, v Bardejove, Gelnici a na dnešnom ma-
ďarském území) a jeho žiaka Jána z Prešova,
ktorý pracoval najmä v Šariši, ale aj v Gerneri
(Prešov, spoluúčast na bardejovskej radnici, le-
vočská radnica, Lipany, Sabinov, Rožňava). Ka-
houn tohto autora asi oprávněně stotožňuje s Já-
nom Brengiszeynom, ktorý sa objavuje v archi-
váliách. Najmä v tejto kapitole, v ktorej vyra-
túva — konkrétné analyzujúc ich tvorbu — celý
rad mien stavitelov, osvědčuje Kahoun svoju zna-
lost literatúry a prameňov, ako aj svoju erudíciu
a odborné schopnosti.
Metodicky správné koncipovaná práca Karola
Kahouna prináša celý rad nových poznatkov
a údajov, hoci je miestami předimenzovaná do
přílišných detailov a opisností a hoci autor do-
statečné .nevyužívá možnost, ba nevyhnutnosť
syntetizujúcich záverov, ktoré by zvýraznili myš-
lienky, ku kterým svojou podrobnou analýzou
jednotlivostí dospěl, pokládám jeho prácu za zá-
važný pokus o nastolenie a riešenie rozsiahlej
problematiky našej neskorogotickej architektúry,
a preto odporúčam jej prijatie ako podklad pre
obhájenie kandidátskej hodnosti.
Karol Vaculík
Obhajoba sa uskutečnila v Bratislavě dňa 25.
júna 1969 v Ústave teorie a dějin umenia Slo-
venskej akadémie vied.