Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

31

názorom sa v literatúre často střetáváme. Odpověď
na tieto otázky móže priniesť len podrobnější rozbor
feliéfov.
Ikonografický program portálovej výzdoby
Ikonografický program reliéfnej výzdoby portálov
sa najužšie viaže ku kultúrnej klíme města a z nej
i vyplývá. Město bolo zadávatelom aj objednávatelům.
Jeho záujem bol určujúci, aj ked bol formovaný
množstvom faktorov (jedným z najdóležitejšich bol
vztah k panovníkovi a jeho názoru).10 Nároky města
Košic bolí mimoriadne, čo prezrádza aj architektonic-
ká. stránka diela. Město však mohlo klást takéto ná-
r°ky, pretože i jeho postavenie bolo mimoriadne.
Kým západná Europa v priebehu 14. storočia pře-
žívala velké otřasy v podobě morových epidémii
a dlhotrvajúcich vojen, ktoré hospodářsky vyčerpávali
najvyspelejšie krajiny (Francúzsko, Anglicko),11 Koši-
Ce> podobné ako dalšie hornouhorské mestá (ale často
aj výraznejšie než ony) udržujú si od začiatku 14.
storočia stály hospodářsky rozkvet. Počnúc rokom
1319, ked získali od Karola Roberta velké colné privi-
legium, zbavujúce ich povinnosti platit clo na území
Kovohradskej a Zemplínskej stolice až k riekam Tise
a Slanej a až po stolicu Bereg,12 nadobúdajú dalšie
a dalšie výsady. Privilégiá z rokov 1342 a 1347, ktoré
vydal Eudovít Velký, vyhradili im druhé najvýznam-
nejšie miesto medzi královskými mestami — hned za
sídlom dvora Budínom — a umožnili im takmer
absolútnu slobodu správy.13 Král’ Žigmund schválil
roku 1399 pre Košice celkové právo skladu, vzťahu-
júce sa nielen na cudzích, ale aj na domácích obchod-
níkův, čím boli Košice před ostatnými mestami říše
upřednostněné natoTko, že na nátlak uhorských stavov
musel panovník toto právo roku 1402 korigovat'.14
Tak sa v priebehu 14. storočia stalo z Košic bohaté
centrum medzinárodného významu.
Kým v západnej Europe boli viera a postavenie
církvi ohrozené velkou pápežskou schizmou, ktorá
začala roku 1378 odchodom pápežov do Avignonu15
'— čo otriaslo istotou středověkého člověka a v Če-
chách narastalo napätie medzi náboženskými prúdmi
a sociálnymi vrstvami — košickí mešťania, podporo-
vaní králbm a pápežom, demonštrujú pevnost svojej
viery a hospodársku silu města stavbou obrovského
kostola a jeho plastickou výzdobou.


Košice, dóm, severný portál

Dóm sv. Alžběty má oproti pevne zaužívanej tradi-
cii najbohatšie zdobený severný a južný portál. Južný,
zvýrazněný hlavně architektonicky, mal byť povodně
vyzdobený sochami.16 Severný portál je dvojdverový
a počtom reliéfnych polí aj architektonickým riešením
podstatné bohatší ako jednodverový západný portál,
hoci právě ten býval v středověkých kostoloch hlav-
ným vchodom. Takéto rozmiestnenie výzdoby je,
vo vztahu k stredovekej tradicii, nelogické a ojedinělé.
Plastická výzdoba sa sústreďovala na západnom por-
tále, připadne na západnej fasádě. Ostatné brány
chrámu boli bud menej výrazné zdobené, alebo neboli
zdobené vôbec. V druhej polovici 14. storočia, ked sa
spósob vonkajšieho plastického zdobenia portálov
stává menej častým, objavujú sa v spósobe rozmiestne-
nia výzdoby výnimky v okruhu pósobenia parlérov-
ských hút. Tak je například reliéfnou plastikou zvý-
razněný severný portál kostola Panny Marie před