Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

48


Košice, františkánsky kostol, západná fasáda, reliéf Ukrižovania, celok.
Foto F. Hideg

portálov.40 Je to výjav Ukrižovania obdížnikového
formátu, ktorého povodně určenie nepoznáme. Tvar
došky, v gotike výnimočný, poukazuje na dómske
reliéfy. Františkánské Ukrižovanie však zobrazuje
celú vrcholovú pašiovú scénu, tak ako sa vyvinula
v priebehu 14. storočia. Nie však vyrozprávanú v prí-
lišnej šírke, ale zobrazená celistvo, so všetkými naj dů-
ležitějšími postavami. Po právej straně ukřižovaného
je skupina troch Márií, na opačnej straně Ján s Lon-
ginusom. Nad obidvoma skupinami sú cez horné
brvná krížov (crux comissa) přehnuté telá lotrov.
Kompozícia je přísné symetrická. Vertikálnu os tvoří
Kristovo tělo a kříž. Podobné ako na dóme aj tu je
kříž rastlinný (lignum vitae), čo je tiež výnimočný
a archaický prvok. Symetria bola základom aj dóm-
skeho Ukrižovania. Vo františkánskom reliéfe sice
převláda vertikálny směr (Kristovo tělo visí), zatial’
čo v alžbetinskom hmotnost Kristovej postavy
a kríža túto transcendentálnu líniu brzdí (Kristus

vlastně stojí). Takmer do detailu sa však zhoduje
tvarovanie tiel obidvoch ukřižovaných: Predimenzo-
vanosť trupu a rúk oproti krátkým nohám. Plytko,
ale s dobrou znalosťou anatomie formovaný hrudník,
dlhé, paralelné žliabkované ruky. Zhodné je i pri-
Tahlé tenké rúško, riasené plytkými záhybmi. Takisto
aj typ tváře je rovnaký — ušlachtilý, s pootvorenými
ústami, pod trhovou korunou bez pichliačov.
Prvky příbuzné s reliéfom františkánského Ukrižo-
vania nachádzame aj na dómskych výjavoch Opla-
kávania. Predovšetkým rozdelenie plačúcich na muž-
ská a ženská skupinu nie je celkom běžné. Gastejšie sa
Ján umiestňuje k Márii. Zhoduje sa i pohyb Máriinej
hlavy a trupu, rytmus a spád jej rozhaleného plášťa,
postoj a gesto ženy stojacej za hou. V mužskej skupině
je to predovšetkým Jánova postava, pohyb, ktorým
dvíha ruku k tváři, mákké tvarovanie jeho tváře, ale
aj ku krížu obrátený Longinus s frontálně postaveným
štítom. Františkánskému reliéfu však celkom chýba
ásilie o individualizáciu a naturalizáciu tváří, také
výrazné na dómskej doske na tvárach žoldnierov.
Spoločným kompozičným prvkom však je uzavretý
kráživý pohyb. Je hlavným komponentom dómskej
došky s Máriou a ženami pod krížom. Vo františkán-
skom reliéfe prebieha figurami lotrov a spája ich
s postavami umiestnenými pod nimi (do určitej miery
sa tak pod krížom osamostatnia dve skupiny). Obja-
vuje sa na záhyboch a lemoch odevov. Sleduje obrys
Kristových rák a vracia sa po brvnách kríža. Tento
uzavretý kráživý pohyb však nie je vo františkánskej
pašiovej scéně zdóraznený, nevytvára dynamiku; je
vnátornou súčasťou celkovej harmonickej a statickej
kompozície.
Podobnosti spájajáce dómske došky s františkánským
Ukřižováním sá v mnohom velmi blízké, v niektorých
prvkoch však javia značný posun. Vzhïadom na naj-
užšie analogie v tvarovaní postáv a v tvárach obidvoch
ukřižovaných je pravděpodobné, že ich autorom je
jeden tvorca. Odlišnosti, zdá sa, svedčia o tom, že
autor riešil rovnaký tvořivý problém v určitom posune.
Jeho vlastným (a vlastnoručným) dielom bolo pravdě-
podobně františkánské Ukrižovanie i dómska doska
s postavou Krista na kříži. Pre obidve skupiny alžbě-
tinského Oplakávania azda mohol tento kamenár
vytvořit základné rozvrhnutie, podriadené však prin-
cípom celkovej koncepcie.
Odklon od malebno-lyrického výrazu, harmonie -
kosti a vyváženosti kompozície Ukrižovania řeholného