48


Košice, františkánsky kostol, západná fasáda, reliéf Ukrižovania, celok.
Foto F. Hideg

portálov.40 Je to výjav Ukrižovania obdížnikového
formátu, ktorého povodně určenie nepoznáme. Tvar
došky, v gotike výnimočný, poukazuje na dómske
reliéfy. Františkánské Ukrižovanie však zobrazuje
celú vrcholovú pašiovú scénu, tak ako sa vyvinula
v priebehu 14. storočia. Nie však vyrozprávanú v prí-
lišnej šírke, ale zobrazená celistvo, so všetkými naj dů-
ležitějšími postavami. Po právej straně ukřižovaného
je skupina troch Márií, na opačnej straně Ján s Lon-
ginusom. Nad obidvoma skupinami sú cez horné
brvná krížov (crux comissa) přehnuté telá lotrov.
Kompozícia je přísné symetrická. Vertikálnu os tvoří
Kristovo tělo a kříž. Podobné ako na dóme aj tu je
kříž rastlinný (lignum vitae), čo je tiež výnimočný
a archaický prvok. Symetria bola základom aj dóm-
skeho Ukrižovania. Vo františkánskom reliéfe sice
převláda vertikálny směr (Kristovo tělo visí), zatial’
čo v alžbetinskom hmotnost Kristovej postavy
a kríža túto transcendentálnu líniu brzdí (Kristus

vlastně stojí). Takmer do detailu sa však zhoduje
tvarovanie tiel obidvoch ukřižovaných: Predimenzo-
vanosť trupu a rúk oproti krátkým nohám. Plytko,
ale s dobrou znalosťou anatomie formovaný hrudník,
dlhé, paralelné žliabkované ruky. Zhodné je i pri-
Tahlé tenké rúško, riasené plytkými záhybmi. Takisto
aj typ tváře je rovnaký — ušlachtilý, s pootvorenými
ústami, pod trhovou korunou bez pichliačov.
Prvky příbuzné s reliéfom františkánského Ukrižo-
vania nachádzame aj na dómskych výjavoch Opla-
kávania. Predovšetkým rozdelenie plačúcich na muž-
ská a ženská skupinu nie je celkom běžné. Gastejšie sa
Ján umiestňuje k Márii. Zhoduje sa i pohyb Máriinej
hlavy a trupu, rytmus a spád jej rozhaleného plášťa,
postoj a gesto ženy stojacej za hou. V mužskej skupině
je to predovšetkým Jánova postava, pohyb, ktorým
dvíha ruku k tváři, mákké tvarovanie jeho tváře, ale
aj ku krížu obrátený Longinus s frontálně postaveným
štítom. Františkánskému reliéfu však celkom chýba
ásilie o individualizáciu a naturalizáciu tváří, také
výrazné na dómskej doske na tvárach žoldnierov.
Spoločným kompozičným prvkom však je uzavretý
kráživý pohyb. Je hlavným komponentom dómskej
došky s Máriou a ženami pod krížom. Vo františkán-
skom reliéfe prebieha figurami lotrov a spája ich
s postavami umiestnenými pod nimi (do určitej miery
sa tak pod krížom osamostatnia dve skupiny). Obja-
vuje sa na záhyboch a lemoch odevov. Sleduje obrys
Kristových rák a vracia sa po brvnách kríža. Tento
uzavretý kráživý pohyb však nie je vo františkánskej
pašiovej scéně zdóraznený, nevytvára dynamiku; je
vnátornou súčasťou celkovej harmonickej a statickej
kompozície.
Podobnosti spájajáce dómske došky s františkánským
Ukřižováním sá v mnohom velmi blízké, v niektorých
prvkoch však javia značný posun. Vzhïadom na naj-
užšie analogie v tvarovaní postáv a v tvárach obidvoch
ukřižovaných je pravděpodobné, že ich autorom je
jeden tvorca. Odlišnosti, zdá sa, svedčia o tom, že
autor riešil rovnaký tvořivý problém v určitom posune.
Jeho vlastným (a vlastnoručným) dielom bolo pravdě-
podobně františkánské Ukrižovanie i dómska doska
s postavou Krista na kříži. Pre obidve skupiny alžbě-
tinského Oplakávania azda mohol tento kamenár
vytvořit základné rozvrhnutie, podriadené však prin-
cípom celkovej koncepcie.
Odklon od malebno-lyrického výrazu, harmonie -
kosti a vyváženosti kompozície Ukrižovania řeholného