Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 49
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0053
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
49

kostola k naturalizmu a dynamike dómskych dosák
svědčí o rozdielnej době vzniku. Váčšina bádateíov
považuje za dátum vzniku františkánského reliéfu rok
1405, keď bol tento kostol vysvátený.41 K tomuto
obdobiu nás vedie aj komparatívna analýza došky.
Najužšie súvislosti nachádzame totiž v českej mal’be
osemdesiatych rokov 14. storočia. Tu pramení jemnost
realizácie, malá dynamickosť postojov a posunkov,
mierny, ale citovú část prezrádzajúci výraz tváří a cel-
ková lyrickosť a subtílnosť. Ked porovnáme košické
františkánské Ukrižovanie s tabulovým obrazom tej
istej scény zo sv. Barbory,42 nájdeme aj ďalšie, pre-
kvapivo blízké podobnosti. Predovšetkým tvarovanie
dlhých a štíhlých tiel ukřižovaného i jeho pózu. Aj typ
jeho tváře je na obidvoch zobrazeniach podobný.
Zhodne sú rozmiestnené aj tri postavy po právej ruke
Krista. Zaujímavý a takmer analogický je motiv
rúška, ktoré padá z Máriinej hlavy, na hrudi sa otvára,
odhaluje spodné rúcho a okolo rúk vytvára uzavretý
rámec. Používá sa profilové zobrazovanie tváři atd.
Záhybový systém košického reliéfuje však iný, pokro-
čilejší. Chvějivým, plytkým záhybom, lipnúcim na te-
lesnom jadre, celkom chýba plynulá kontinuita a ryt-
mická viazanosť drapérie obrazu.
Záhybový systém, podobný ako vo františkánskou!
Ukřižovaní, nachádzame však na jednom z plastic-
kých medailónov rámu obrazu Madony z chrámu
sv. Víta v Prahe.43 Medailón zobrazuje v nízkom re-
liéfe polpostavu sv. Prokopa. Svätcov oděv členi množ-
stvo drobných nízkých rias, přilepených k objemu těla
pod ním. Záhyby majú nepravidelný tvar, často kriv-
kovito menia směr, niektoré náhle vznikajú a zanikajú.
Podobnost so záhybovým systémom košického františ-
kánského reliéfu je značná. Svätovitsky obraz i jeho
rám vznikli okolo roku 1400.44 Komparativně móžeme
takto datovat i františkánsku došku, čo plné zodpovedá
i dátumu vysvátenia kostola. Viazanosť na českú mal-
bu osemdesiatych rokov 14. storočia vedie ďalej k před-
pokladu, že reliéf mohla ovplyvnit grafická předloha,
ktorá vznikla v spomínanom umeleckom okruhu.
Neobjasněný zostáva motiv kríža zo „stromu živo-
ta“, ktorý bol na přelome 14. a 15. storočia už archa-
izmom. Hypoteticky by sa dalo uviesť pósobenie do-
mácej tradicie — azda značné silnej. V tejto súvislosti
spomeňme skupinu dřevených krížov z Draviec, Ma-
tejoviec, Levoče, ktoré vznikli okolo polovice 14. sto-
ročia.45 Zdá sa, že lyrickosť ich výrazu, drobná mierka
a vysoká kvalita túto hypotézu podporujú.

Chronológia františkánského
reliéfu a dómskych dosiek
Naturalistický rastlinný kříž sa objavuje aj na dóm-
skom Ukřižovaní. Sám charakter došky, aj keď v mno-
hom najužšie viazaný k františkánskému výjavu je
expresívnejší, dynamickejší. Este zretelnejšie sa tieto
principy prejavujú v dvoch skupinách postáv dóm-
skeho Oplakávania. Tváře mužov okolo sv. Jána
sú navýše individualizované celkom naturalisticky.
Drapéria niektorých postáv v tejto skupině nenesie
najmenšiu stopu viazanosti kánonom krásného slohu.
Dlhá línia a pravidelný rytmus záhybového systému
sú tu nahradené krátkým a nepravidelným spracova-
ním povrchu, ktoré miestami dospieva až k napodo-
benin mäkko pokrčenej látky. Najvýraznejšie sa pre-
javilo toto zmäknutie a schaotizovanie drapérie na
postave sv. Jozefa z baldachýnu pravého ostenia
severného portálu.
Celú plastickú výzdobu obidvoch brán kostola sv.
Alžběty třeba datovat podlá najprogresivnějších prv-
kov, pretože tvoří, ako sme uviedli, celok. Tieto naj-
progresívnejšie prvky — naturalizmus v podaní tváří,
mákká a rozdrobená drapéria — poukazujú na trid-
siate roky 15. storočia. Vtedy sa idealizácia skuteč-
nosti, zjemnelosť tváří a póvabný mohutný rytmus
dlhých záhybov (závázné v období krásného štýlu)
menia na drsnejšie, realistickejšie vystihovanie l’ud-
ských typov a nepravidelné tvarovanie drapérie,
napodobňujúce často pokrčenosť hmoty. Látka ode-
vov však ešte nestvrdla do ihlancovitých útvarov ako
v štyridsiatych rokoch 15. storočia. Aj tradičnejšie
poňaté partie dómskych reliéfov svedčia o tom, že diela
museli vzniknúť v čase, keď sa nový umělecký názor
len predieral k svojmu vyjadreniu, na začiatku trid-
siatych rokov 15. storočia. V epoche, ktorú W. Pinder
nazýva „temnou“,46 pretože sa v nej starý názor
střetává s novým, v úzkom a často nejasnom přeple-
tení. Tridsiate roky 15. storočia boli obdobím, v kto-
rom zjemnělé umenie internacionálneho štýlu pre-
rastá do hrubšieho, naturalizmom tváří a hlbokým
vrásněním drapérie sa prejavujúceho, vo svojich
koreňoch meštianskeho umenia — umenia štýlu láma-
ných záhybov. Reliéfně došky košického dómu sú
bytostné spâté s minulosťou a zároveň natol’ko pozna-
čené právě touto drsnosťou podania, že sa zdajú byť
příznačným dielom „temnej epochy“.
loading ...