Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 50
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0054
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
50

Datovanie alžbětinských reliéfov do tridsiatych ro-
kov 15. storočia možno podoprieť i podobnosťou so zá-
hybovým systémom prvotriedneho diela, ktoré sa
zaraduje do tohto obdobia. Je ním Purgstallerská
madona, připisovaná na základe formálnej analýzy
Jakubovi Kaschauerovi.47 Drapéria drobných posta-
vičiek baldachýnových štítkov severného portálu ko-
šického dómu (hlavně figúrky sv. Jozefa) je dósledne
budovaná použitím mákkých, krátkých, v rytme cel-
kom chaotických rias, aký jev celej monumentálnej
kráse i na Kaschauerovej drevenej plastike.
Františkánsky reliéf, ktorý vznikol začiatkom 15.
storočia, musel teda byť podstatné starším dielom
majstra pôsobiaceho neskór i v dómskej hutě pri tvorbě
reliéfov. V tomto zmysle možno hovoriť o „domácej
účasti“ na vytvoření plastickej výzdoby portálov dó-
mu. Františkánsky majster bol v období pósobenia na
dóme úplné vyhraněný a azda i starší než ostatní
kamenári. Jeho osobnosť sa priraďuje k dalším štyrom
autorom, ktorých ruku sme v reliéfnej výzdobě por-
tálov rozlišili.

Vývinové súvislosti alžbentinských
reliéfov
Vzťahy k františkánskému reliéfu prispievajú k rie-
šeniu genézy jednej dómskej došky — Ukrižovania.
Nie však vo všetkých jej komponentoch. Dobové prvky,
patriace tridsiatym rokom 15. storočia, zostávajú ne-
objasněné. Genetický póvod dalších dosiek, ako aj
obidvoch skupin Oplakávania, nemóže sa vyvodzovať
z tohto domáceho (Čechami osemdesiatych rokov 14.
storočia ovplyvneného) názoru. Po mnohých kompa-
ratívnych pokusoch sa objavuje ako najprijatelnejšie
východisko štýlového názoru košických dómskych re-
liéfov parlérovský okruh, ktorý uvádza váčšina litera-
túry, venovanej tomuto problému.
Aj ked ponecháme bokom otázku pojmu „parlérov-
ský“, ktorá sa v poslednom období stává aktuálnou,48
a budeme sa pohybovat v oblasti menej komplikovanej
— to znamená v oblasti konkrétných diel označova-
ných literatúrou jednoducho ako „parlérovské“ —
zostane jeden závažný problém: presnejšie určenie
centra vyžarovania tohto vplyvu. Košické dómske re-
liéfy vykazuj ú podobnosti s množstvem diel parlérov-
skej kamennej plastiky. Přesná a vyčerpávajúca kom-

parácia by zabrala množstvo stráň, preto sa obmedzí-
me na stručný opis najdóležitejších súvislosti.
Nachádzame ich například pri porovnaní tváří
„portrétnej“ galérie dolného triforia chrámu sv. Víta
v Prahe, nie však v hornom triforiu, ako předpokládá
E. Marosi, kde sa nám javia tváře svätcov modelo-
vané mákkým, so svetlom a tieňom rátajúcim spóso-
bom, odlišné tak v základnom principe, ako aj v type
tváří.49 V celkovom podaní hmoty ako uzavretého
objemu, v ktorého proporciách má dóležitú úlohu
čelo a brada a do ktorého sú jednotlivé črty zaznačené
strohým, niekedy takmer lineárnym spósobom, až
prekvapujúco sa zhoduje mladý Václav dolného
triforia a pravý anjel stredného piliera severného
košického portálu, busta Petra Parléra a choří muži
pod architektúrou „špitálu“ košickej došky Alžbetín-
skej legendy, ako aj Blanka z Valois a králbvná Alž-
běta na tej istej doske. Často však afinita nezostáva
len pri celkovom poňatí. Velmi příbuzné je aj podanie
detailov —• ryhovanie vlasov a fúzov, spósob vyzna-
čovania vrások a pod.
Dalšie velmi blízké podobnosti nachádzame medzi
Posledným súdom juhovýchodného portálu kostola
sv. Kríža v Gmünde a reliéfom s tým istým námetom
v Košiciach. Obidva portály zachovávajú rovnakú
kompozičnú schému; v Gmünde sa však tympanon
dělí do troch, v Košiciach len do dvoch pásov. Dóle-
žité je však zhodné úsilie o striedanie dynamických
a statických skupin postáv. Na obidvoch tympanónoch
nachádzame aj podobné typy tváří, gest a isté paralely
v niektorých častiach drapérie. Vzťahy rovnakého
charakteru badať aj pri porovnaní reliéfu Olivovej
hory západného portálu gmündského kostola s rovna-
kým reliéfom západného portálu košického kostola.
Niektoré zhodné prvky nachádzame aj na ulmskom
výjave Posledného súdu a Posledného súdu košického
severného portálu. Sú to najmä figúry zobúdzajúcich
sa mrtvých, poňaté ako plné hmotné telá, na ktoré je
nasadená lebka, zobrazená velmi naturalisticky.
Socha vojvodkyne Alžběty z lavého ostenia biskup-
skej brány viedenského kostola sv. Štefana, najmä jej
hlava přikrytá kruzelerom s jednoduchou korunou, je
mimoriadne blízka spodobeniu košickej Alžběty
v králbvskom odeve.
V Regensburgu sa zase střetáváme s podobným ty-
pom tváří na konzolách hlavného portálu západného
priečelia městského kostola. Velmi blízka je příbuz-
nost medzi dvorná hlavami z Kremnice (ktoré sú žial
loading ...