51

len torzom kvalitného súsošia) a hlavou Boha-otca
západného portálu košického dómu. Třeba spomenúť
aj kolínsku plastiku portálu sv. Petra, kde nachádzame
analogie s niektorými košickými doskami nielen v ty-
poch tváří, ale aj systéme draperie.
Aj ďalšie súvislosti jednoznačné vedú k potvrdeniu
blízkého vztahu košických reliéfov k parlérovskej ka-
tnennej plastike. Konkrétnejšie objasnenie, aký cha-
rakter má vztah k jednotlivým dielam a centrám, je
však ťažšie. Na základe komparácie sa javí najužší
vztah košických dosák k reliéfom gmíindským, dalej
k niektorým bustám dolného triforia pražského kostola
sv. Víta, k soche vojvodkyne Alžběty svátoštefanskej
biskupskej brány a ku kremnickým zlomkom. V nie-
ktorých prvkoch nachádzame súvislosti aj na parlé-
rovských dielach v Ulme, Rezne, Kolíne, ale aj Kra-
kove (hlava ženy v kruzeleri „hejtmanskej sály“).50
Pri zjednodušení problému by sme azda mohli uviesť
len Gmünd a Prahu, pretože váčšina ostatnej uvedenej
parlérovskej tvorby bola pod ich vplyvom (Gmünd
ovplyvnil Ulm; plastiky kolínské, kremnické, regens-
burgské, viedenské i krakovské kladie odborná litera-
tura do sféry pražského vplyvu).51 Týmto zjednoduše-
ním by sa nám skonkrétnilo východisko košického
uměleckého názoru na Prahu a Gmünd. Ako však
potom vysvětlit tie detailné zhody (napr. zobrazenie
mrtvých Posledného súdu v Ulme a Košiciach), ktoré
nemajú svoje kořene v obidvoch centrách (na gmünd-
skom Poslednom súde sa podobné zobrazenie nevy-
skytuje)? Zdá sa, že neexistuje konkrétné centrum,
odkiaï by boli niektorí košickí kamenári přišli a kde by
bolí priamo vyškolení. Vztah košických majstrov
k parlérovskému okruhu nebol asi daný najužšou
(t. j. žiackou) vázbou k niektorému z konkrétných
miest. Podnetov z parlérovského okruhu bola celá
škála a miesta, kde nachádzame súvislosti, tvoria roz-
siahly zeměpisný okruh. Aj časovo sú od seba jednot-
livé diela vzdialené viac ako pol storočia. Vznik
gmündského tympanonu sa kladie do začiatku pätde-
siatych rokov 14. storočia,52 Ulm do šesťdesiatych
rokov tohto storočia,53 pražské busty dolného triforia
sa datujú do druhej polovice sedemdesiatych rokov
14. storočia,51 rovnako ako viedenská socha;55 regen-
sburská konzola patří osemdesiatym — deváťdesiatym
rokom,56 kolínská plastika sa kladie do obdobia
1388—139557 (niektorí bádatelia ju posúvajú až do
začiatku 15. storočia58) a kremnické zlomky sa datujú
kroku 1400.59

Pri takomto širokom geografickom i časovom zábere
skutočne nie je představitelný úzký školitelský vztah
medzi Gmündom, Prahou a Košicami. Možno len
konstatovat, že košickí kamenári vědomě čerpali
z parlérovskej kamennej plastiky, že pre nich určité
konkrétné diela boli do určitej miery předlohou. Naj-
bližšie příbuznosti sme našli najmä v typoch tváří, a to
v tej vrstvě parlérovského umenia, kde je najvýraz-
nejšou zložkou hmotnost, blokovitosť, přesné a ostré
vymedzenie detailov. Určité analogie možno vidieť
aj v niektorých častiach drapérií (Olivová hora
gmúndská a košická), tuje však zřetelný časový posun
košických reliéfov.
Pri výpočte súvislosti viažúcich Košice k parlérov-
skému okruhu sme úmyselne ponechali bokom vztah
k Budínu, ktorý například L. Gerevich80 (na základe
architektonickej stránky košického dómu) považoval
za najpriamejší. Vykopávkami z posledných rokov,61
ktoré priniesli bohaté nálezy kamennej plastiky vyni-
kajúcej kvality, Žigmundov dvoř sa objavil v novom
a vel’kolepom svetle. Žigmundovo dvorské umenie sa
javí otvorené najsúčasnejším uměleckým európskym
prúdom i vynikajúcim umelcom. E. Marosi kladie
priamu (bližšie však nešpecifikovanú) líniu medzi
niektoré budínske plastiky, kremnické hlavy a košické
reliéfy.02 Pri porovnávaní uvedených diel sa nám
jasnejšie než súvislosti objavuje charakter košických
reliéfov. Na rozdiel od budínskych soch, ktoré repre-
zentujú zjemněné a prekultivované dvorské úsilie,
košické došky sú jednoznačné a vyhraněně městského
charakteru.
Košické reliéfy nemožno však vysvětlit len čerpáním
z parlérovského okruhu. V mnohom sú parlérovskému
výtvarnému názoru cudzie. Je to predovšetkým ploš-
nosť, ktorá je základnou črtou dómskych reliéfnych
polí. Dalej dynamika záhybového systému niektorých
drapérií, ako aj naturalizmus zobrazenia niektorých
tváří a ich vyhrotená mimika; najmä však naratívnosť
niektorých výjavov.
Tieto „najprogresívnejšie“ prvky nás vedú k datova-
niu reliéfov do tridsiatych rokov 15. storočia. Jedným
zo záchytných bodov pre toto vročenie bol typ dra-
périe postáv sv. Jozefa a králbv baldachýnových štít-
kov severného portálu a Jána zo skupiny Oplakávania.
Analogie k nim v polohe prvotriednej kvality sme našli
na Purgstallerskej Madone. Pri bližšom porovnaní sa
objavila ďalšia podobnost medzi touto Kaschauerovou
plastikou a baldachýnovým Klaňaním troch králbv —•