DOI Artikel:
Bakoš, Ján: Príspevok k problematike vzt'ahov rakúskeho a slovenského tabul'ového maliarstva druhej štvrine 15. storočia
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51703#0072
68
ne konzistentně telesá. Rozhodujúce je, že v dielach
Majstra Obetovania nachádzame aj vel’kù podobnost
v „prvku prezrádzajúcom súvislosť póvodu“ — velmi
příbuzné typy tváří — ako je například tvář právej
mužskej postavy viedenského Obetovania a tvář Jána
Krstiteïa z hlohovskej tabule, tvář Panny Márie
klosterneuburského Ukrižovania a tvář hlohovskej
Márie pod krížom, tvář Krista klosterneuburského
Ukrižovania a Krista hlohovského Ukrižovania a ďal-
šie. Preto možno Majstra Obetovania a jeho tvorbu
s velkou pravdepodobnosťou považovat za východisko
slohového názoru hlohovských malieb. A to nielen čo
sa týká motivickej oblasti, kompozície, celkového
staticko-reprezentatívneho chápania, ktoré je spojené
s úsilím o priestorovú konštruktívnosť, hmotnú kon-
zistentnost figúr a o ich priestorové rozvinutie, ale aj
v oválných a baculatých typoch tváří s podbradkom,
ba dokonca i v chápaní drapérie. Na odevoch postáv
Majstra Obetovania nachádzame to isté velkorysé
traktovanie, ktoré ignoruje detailně tvary, rozčleňuje
rúcha len vo velkých, monumentálnych, celkových
záhyboch, so zjavne prevládajúcou vertikálnosťou
ako prejavom zreteTa na tiaž.
A predsa je zřejmé, že hlohovské malby nie sú
s chápáním diel Majstra Obetovania celkom totožné,
že obsahujú aj črty, ktoré sú mimo jeho štruktúry,
a ktoré sa z nej nedajú odvodit. Ak teda dielo Majstra
Obetovania možno považovat za východisko a slohový
prameň hlohovských obrazov, třeba v nich předpoklá-
dat aj iné poučenia a podněty. Zretelne to vidieť pri
porovnaní klosterneuburského Ukrižovania s hlo-
hovským Ukřižováním. Hoci aj na našom obraze je
zjavné úsilie o statickú reprezentativnost, nie je ani
zdaleka tak dósledne uskutočnené ako na kloster-
neuburskom obraze. Stačí si uvědomit, že na hlohov-
skom obraze sa sprievodné postavy neobmedzujú iba
na Máriu a Jána ako na výjave klosterneuburskom,
ale že ide o viacfigurálny sprievod, o postavenie sku-
piny Márie s Jánom na jednej straně oproti skupině
žoldnierov na straně druhej. Už tu vidieť, že autor
hlohovských obrazov, i ked v podstatě zotrváva na
nedejovom, statickém základe, přijímá do svojej ume-
leckej štruktúry, hoci nesmelo, aj prvky dramatickejšie,
dejovejšie a žánrovejšie. Druhou odlišnosťou od Majstra
Obetovania je právě stupňovanie optického pozorova-
nia naturalistických detailov, ako například kvetov,
stromov, kopcov, ako aj stupňovanie žánrovej, expre-
sívnej deformácie fyziognomií. Zřetelné je to najmä
na výjave Zmřtvychvstania, v charakteristike spiacich
strážcov, ako aj na tvárach zbroj nošov hlohovského
výjavu Ukrižovania. Stupňujúca sa konkretizácia sa
javí aj v samých typoch tváří hlohovských tabúl’.
Právě týmto nesmělým stupňováním dramatickosti
a žánrovosti, ako aj stupňováním pozorovania krajin-
ného, optického výzoru javového světa presahujú hlo-
hovské malby štruktúru diel Majstra Obetovania
a blížia sa tvorbě ostatných viedenských maliarov,
predovšetkým tvorbě Majstra votívneho obrazu zo St.
Lambrechta a Majstra Andrejovho oltára. Ak s die-
lami připisovanými Majstrovi votívneho obrazu možno
nájsť, ako sa domnievame, len všeobecné podobnosti,
predovšetkým v stupňovaní dramatického chápania
a žánrového realizmu (čo sa právě v tvorbě tohto vie-
denského maliara v rámci viedenskej dielne prvej tře-
tiny 15. storočia uplatňuje najvýraznejšie),58 tak po-
dobnosti s dielami Majstra Andrejovho oltára sú bez-
prostrednejšie.59 Možno předpokládat, že hlohovský
maliar převzal z tvorby spomenutého Majstra votív-
neho obrazu predovšetkým tendenciu k dramatickej-
šiemu a žánrovejšiemu chápaniu. Nájdeme tu však aj
podobnosti v niektorých detailoch, ako například
v motive žoldnierov pod krížom, ktorý je příbuzný
rovnakému motivu na obraze Ukrižovania od Majstra
votívneho obrazu, ktorý sa nachádza v lineckom súk-
romnom majetku.60 Od tohto majstra však neodlišuje
hlohovské malby iba menšia miera dramatickosti,
dejovosti a pohybovosti, ale aj typy tváří. Aj ked ide
stále v podstatě o rovnaký typ, ktorý je v hrubých
črtách příznačný pre celú viedenskú maliarsku školu
tých čias, sú medzi fyziognómiami našich tabúl a diel
Majstra votívneho obrazu váčšie rozdiely než medzi
tvárami hlohovských obrazov a malbami Majstra
Obetovania. To, spolu s rozdielmi vo vztahu k chá-
paniu deja, jasné svědčí o skutečnosti, že hlohovské
malby nemožno vyvodzovať z diela Majstra votívneho
obrazu zo St. Lambrechta, že možno předpokládat
iba jeho neskorší vplyv. Základom svojej slohovej
štruktúry nadvázujú totiž hlohovské tabule na rovnaké
fundamentálně rozvrstvenie zložiek i podobné vztahy
medzi nimi, ako sme našli na malbách Majstra Obe-
tovania.
Preto niet divu, že dalšie, poměrně blízké vztahy
prezrádzajú hlohovské malby právě s tvorbou tých
majstrov, ktorí boli pravděpodobně žiakmi Majstra
Obetovania, s tvorbou Majstra Andrejovho oltára
a tzv. Majstra Matky božej na polmesiaci („Meister
ne konzistentně telesá. Rozhodujúce je, že v dielach
Majstra Obetovania nachádzame aj vel’kù podobnost
v „prvku prezrádzajúcom súvislosť póvodu“ — velmi
příbuzné typy tváří — ako je například tvář právej
mužskej postavy viedenského Obetovania a tvář Jána
Krstiteïa z hlohovskej tabule, tvář Panny Márie
klosterneuburského Ukrižovania a tvář hlohovskej
Márie pod krížom, tvář Krista klosterneuburského
Ukrižovania a Krista hlohovského Ukrižovania a ďal-
šie. Preto možno Majstra Obetovania a jeho tvorbu
s velkou pravdepodobnosťou považovat za východisko
slohového názoru hlohovských malieb. A to nielen čo
sa týká motivickej oblasti, kompozície, celkového
staticko-reprezentatívneho chápania, ktoré je spojené
s úsilím o priestorovú konštruktívnosť, hmotnú kon-
zistentnost figúr a o ich priestorové rozvinutie, ale aj
v oválných a baculatých typoch tváří s podbradkom,
ba dokonca i v chápaní drapérie. Na odevoch postáv
Majstra Obetovania nachádzame to isté velkorysé
traktovanie, ktoré ignoruje detailně tvary, rozčleňuje
rúcha len vo velkých, monumentálnych, celkových
záhyboch, so zjavne prevládajúcou vertikálnosťou
ako prejavom zreteTa na tiaž.
A predsa je zřejmé, že hlohovské malby nie sú
s chápáním diel Majstra Obetovania celkom totožné,
že obsahujú aj črty, ktoré sú mimo jeho štruktúry,
a ktoré sa z nej nedajú odvodit. Ak teda dielo Majstra
Obetovania možno považovat za východisko a slohový
prameň hlohovských obrazov, třeba v nich předpoklá-
dat aj iné poučenia a podněty. Zretelne to vidieť pri
porovnaní klosterneuburského Ukrižovania s hlo-
hovským Ukřižováním. Hoci aj na našom obraze je
zjavné úsilie o statickú reprezentativnost, nie je ani
zdaleka tak dósledne uskutočnené ako na kloster-
neuburskom obraze. Stačí si uvědomit, že na hlohov-
skom obraze sa sprievodné postavy neobmedzujú iba
na Máriu a Jána ako na výjave klosterneuburskom,
ale že ide o viacfigurálny sprievod, o postavenie sku-
piny Márie s Jánom na jednej straně oproti skupině
žoldnierov na straně druhej. Už tu vidieť, že autor
hlohovských obrazov, i ked v podstatě zotrváva na
nedejovom, statickém základe, přijímá do svojej ume-
leckej štruktúry, hoci nesmelo, aj prvky dramatickejšie,
dejovejšie a žánrovejšie. Druhou odlišnosťou od Majstra
Obetovania je právě stupňovanie optického pozorova-
nia naturalistických detailov, ako například kvetov,
stromov, kopcov, ako aj stupňovanie žánrovej, expre-
sívnej deformácie fyziognomií. Zřetelné je to najmä
na výjave Zmřtvychvstania, v charakteristike spiacich
strážcov, ako aj na tvárach zbroj nošov hlohovského
výjavu Ukrižovania. Stupňujúca sa konkretizácia sa
javí aj v samých typoch tváří hlohovských tabúl’.
Právě týmto nesmělým stupňováním dramatickosti
a žánrovosti, ako aj stupňováním pozorovania krajin-
ného, optického výzoru javového světa presahujú hlo-
hovské malby štruktúru diel Majstra Obetovania
a blížia sa tvorbě ostatných viedenských maliarov,
predovšetkým tvorbě Majstra votívneho obrazu zo St.
Lambrechta a Majstra Andrejovho oltára. Ak s die-
lami připisovanými Majstrovi votívneho obrazu možno
nájsť, ako sa domnievame, len všeobecné podobnosti,
predovšetkým v stupňovaní dramatického chápania
a žánrového realizmu (čo sa právě v tvorbě tohto vie-
denského maliara v rámci viedenskej dielne prvej tře-
tiny 15. storočia uplatňuje najvýraznejšie),58 tak po-
dobnosti s dielami Majstra Andrejovho oltára sú bez-
prostrednejšie.59 Možno předpokládat, že hlohovský
maliar převzal z tvorby spomenutého Majstra votív-
neho obrazu predovšetkým tendenciu k dramatickej-
šiemu a žánrovejšiemu chápaniu. Nájdeme tu však aj
podobnosti v niektorých detailoch, ako například
v motive žoldnierov pod krížom, ktorý je příbuzný
rovnakému motivu na obraze Ukrižovania od Majstra
votívneho obrazu, ktorý sa nachádza v lineckom súk-
romnom majetku.60 Od tohto majstra však neodlišuje
hlohovské malby iba menšia miera dramatickosti,
dejovosti a pohybovosti, ale aj typy tváří. Aj ked ide
stále v podstatě o rovnaký typ, ktorý je v hrubých
črtách příznačný pre celú viedenskú maliarsku školu
tých čias, sú medzi fyziognómiami našich tabúl a diel
Majstra votívneho obrazu váčšie rozdiely než medzi
tvárami hlohovských obrazov a malbami Majstra
Obetovania. To, spolu s rozdielmi vo vztahu k chá-
paniu deja, jasné svědčí o skutečnosti, že hlohovské
malby nemožno vyvodzovať z diela Majstra votívneho
obrazu zo St. Lambrechta, že možno předpokládat
iba jeho neskorší vplyv. Základom svojej slohovej
štruktúry nadvázujú totiž hlohovské tabule na rovnaké
fundamentálně rozvrstvenie zložiek i podobné vztahy
medzi nimi, ako sme našli na malbách Majstra Obe-
tovania.
Preto niet divu, že dalšie, poměrně blízké vztahy
prezrádzajú hlohovské malby právě s tvorbou tých
majstrov, ktorí boli pravděpodobně žiakmi Majstra
Obetovania, s tvorbou Majstra Andrejovho oltára
a tzv. Majstra Matky božej na polmesiaci („Meister