69

der Mondsichelmuttergottes“)61 — aj ked sa u týchto
majstrov předpokládá neskoršie ovplyvnenie tvorbou
Majstra votívneho obrazu zo St. Lambrechta. Podob-
nosti s dielami maliarov tejto mladšej, tzv. tretej gene-
rácie viedenskej maliarskej školy, prejavujú sa predo-
všetkým v podaní tiel a chápaní tváří.62 Velmi zře-
telné sú podobnosti hlohovskej sv. Barbory so sv. Bar-
borou viedenského Diecezálneho múzea od Majstra
Andrejovho oltára,63 na ktoré upozornila už A. Gún-
therová.64 Neobmedzujú sa len na tmavé pozadie,
s akým sa střetáváme aj v niektorých prácach Majstra
votívneho obrazu, například vo Walochovom epitafe65
alebo v samom votívnom obraze zo St. Lambrechta66
(ale nikdy nie na pašiových výjavoch ako na hlohov-
ských tabuliach), ani na motivické podobnosti, ako je
typ Barborinej věžičky, podanie trávnatého základu
alebo držiacej ruky zahalenej odevom.67 Ide tu aj
o podobnost tváří, predovšetkým vo zvýraznění ich
oválnosti, až tučnoty, ako aj o podobnost v podaní
hmotných tiel a zavalitých postáv.68 Afinita oválných
tváří spája hlohovské mal’by aj s mariánským oltárikom
od Majstra Matky božej na polmesiaci, ako aj s jeho
obrazom Panny Márie na polmesiaci zo súkromného
majetku v Mnichove.69 Ale autora hlohovských malieb
nemožno stotožniť ani s jedným z týchto mladších
maliarov, ba ani ho z ich tvorby vyvodit. Aj naďalej
zostáva zřejmé, že strukturně podobnosti s dielom
Majstra Obetovania sú najužšie aké sa nám podařilo
zistiť a že právě jeho spojenie reprezentácie s priesto-
rovým konštruovaním je základom slohového názoru
autora hlohovských obrazov. To, čo spája hlohovské
mal’by s dielami žiakov Majstra Obetovania je právě
obličajová a figurálna typika a jej zvýraznenie; mohlo
by sa povedať, že jej relativné váčšie zhmotnenie.
Ale aj základom týchto afinit — podobností v plastic-
kosti tiel, nie v dramatickosti — je tvorba Majstra
Obetovania. Teda nie dôraz na žánrový realizmus
a na dramatickosť dej a spájajú hlohovské obrazy
s dielami mladšej generácie, ale právě zvýraznenie
hmotnej konzistentnosti figúr a ich tělesnosti. To je len
další doklad spoločného východiska v tomto Majstrovi
Obetovania a nie v Majstrovi votívneho obrazu
zo St. Lambrechta. Na druhej straně mladšiu generá-
ciu i hlohovské malby aspoň čiastočne spája spoločné
úsilie o zdramatizovanie, ktoré sa prejavilo predovšet-
kým v diele Majstra Andrejovho oltára. Toto úsilie
svědčí o ovplyvnení Majstrom votívneho obrazu, ale
na hlohovských malbách je len sekundárné a nie je

ani toho druhu ako na obrazoch Majstra Andrejovho
oltára.70 Podobnosti s tvorbou mladšej generačnej
vrstvy viedenských maliarov však súčasne naznačujú,
že aj hlohovského maliara třeba pravděpodobně poklá-
dat za mladšieho, ako je Majster Obetovania, že ne-
možno s istotou hovořit o ich generačnej spolupatřič-
nosti.71 Ak teda na jednej straně súvisí hlohovský
majster velmi tesne s dielom Majstra Obetovania, ak
priamo předpokládá jeho tvorbu a preberá od něho
základy svojej umeleckej štruktúry, tak na druhej
straně možno v jeho chápaní nájsť pokročilejšie prvky.
Tieto prvky sa neprejavujú len ako dósledok přijatého
vplyvu, len ako relativné zváčšené úsilie o zdramati-
zovanie v podstatě statického systému, ale aj ako úsilie
o pokročilejšie, aj ked nakoniec umělecky slabšie,
chápanie priestorového začleňovania postáv a pokro-
čilejšie odštylizovanie ich postojov.72 Toto zistenie však
vynikne až pri porovnaní hlohovských malieb s dalším
dielom, ktoré patří do priameho okruhu viedenskej
mal’by — s tromi tabul’ami, znázorňujúcimi výjavy
z mariánského a pašiového cyklu, ktoré sa nachádzajú
podl’a K. Oettingera v nemeckom súkromnom ma-
jetku a ktoré tento vedec pripísal ruke Majstra bra-
tislavskej sv. Alžběty.73
Póvodná proveniencia týchto tabú! nie je známa.
Jedna z nich, znázorňujúca Zvestovanie74 (obr. 8),
dostala sa z Wiesbadenského múzea do toho istého
súkromného majetku ako dve ostatné, ktoré vraj
pochádzajú zo starorakúskeho majetku.75 Podl’a
Oettingera sú tieto obrazy dielom majstra, ktorý bol
starším druhom Majstra Obetovania a pracoval
vo Viedni, kde převzal rožne podněty, sprvu od Maj-
stra Uctievania dieťaťa, neskór vraj dokonca od Maj-
stra Albrechtovho oltára, prebojúvatela nového,
neskorogotického lámaného štýlu v rámci rakúskeho
maliarstva. Oettinger si bol však vědomý aj rozdielov,
ktoré tohto majstra odlišujú od vtedajšej viedenskej
mal’by, a preto uvažoval aj o možnosti jeho iného, teda
nerakúskeho školenia. Za najpravdepodobnejší pova-
žoval norimberský póvod majstra, kedže podl’a jeho
názoru vykazujú jeho obrazy isté podobnosti s Bam-
berským oltárom.76 Pri porovnaní pašiových obrazov
z německého súkromného majetku s malbami Bam-
berského oltára však nenachádzame nijaké užšie
vzťahy.77 Oettinger usudzoval na norimberské výcho-
disko tohto maliara ex post, na základe staršieho,
z 19. storočia pochádzajúceho nápisu najednej z ta-
búl zo súkromného majetku, kde bolo údajné uvedené,