Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 73
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0077
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
73

rokoch 15. storočia. Pri datovaní tabulových obrazov
zo súkromnej zbierky Oettinger súhlasí s Grossman-
novým kladením do rokov 1435—1440.83
V. Wagner84 zařadil bratislavské tabule do trid-
siatych rokov 15. storočia, dal ich do súvisu s tabuïou
vyobrazujúcou Ukrižovanie, ktorá sa nachádza tiež
v bratislavskej Mestskej galérii, a ktorá sa připisuje
salzburskému maliarovi z obdobia okolo (po) roku
1420, čerpajúcemu z českej malby,85 snáď priamo
tzv. Majstrovi z Laufenu,86 a vidí v nich vplyv českej
maliarskej školy.
D. Radocsay87 sa pripája k Oettingerovmu určeniu
bratislavských tabúl’ aj identifikácii ich autora, do-
mnieva sa však, že je možný jeho uhorský původ.
Za otvorenú považuje otázku, či sa tento maliar do-
stal do Rakúska z Uhorska, t. j. či bol uhorským ma-
liarom, školeným alebo ovplyvneným rakúskym
maliarstvom, alebo prišiel do Uhorska, resp. na Slo-
vensko, na objednávku. V každom případe, podlá
něho, rozděloval tento majster svoju činnost medzi
Rakúsko a Uhorsko a bol rozvíjatelom tak rakúskych,
ako aj uhorských uměleckých výdobytkov. Bratislav-
ské tabule kladie Radocsay do rokov 1430—1440
a zisťuje v nich příbuznost s obrazom Smrti Panny
Márie od Majstra z hradu Lichtenstein.
Aj A. Stange88 přijímá Oettingerovo určenie
majstra, snaží sa však rozmnožil počet jemu připiso-
vaných diel. Za jeho rané diela pokládá Narodenie
zo súkromného majetku89 a jemu blízku tabuTu so sv.
Margitou a sv. Katarínou vo Wallraff-Richartz mú-
zeu v Kolíne, ktoré kladie do raného 15. storočia.
Na rozdiel od Oettingera však vyvodzuje tohto majstra
priamo z Majstra Uctievania a hlavně z Majstra
votívneho obrazu zo St. Lambrechta, z Majstra Hansa,
ako ho nazýva. V údajné neskoršom diele nášho
majstra — vo zvyškoch oltára zo spomínaného němec-
kého súkromného majetku s výjavmi Zvestovania,
Narodenia, Obetovania, Bičovania a Nesenia kríža —
vidí Stange váčší příklon k Majstrovi Obetovania.
Z toho usudzuje, že Majster bratislavskej sv. Alžběty
prepracúval podněty obidvoch významných rakús-
kych maliarov — tak Majstra Obetovania, ako aj
údajného Majstra Hansa. Bratislavské tabule s vyobra-
zením sv. Alžběty a sv. Magdalény považuje za maj-
strove neskoré diela a kladie ich do blízkosti polovice
15. storočia, pretože sa v nich objavujú už aj pokročilé
formy záhybového systému, aj keď základný charakter
mákkého štýlu zostal nadalej zachovaný.

J. Pěšina90 vyvodzuje Majstra bratislavskej sv.
Alžběty z okruhu domnělého Hansa z Tübingenu,
bratislavské tabule považuje za umělecky priemerné
a kladie ich na rozhranie krásného štýlu a neskorej
gotiky.91 K Radocsayovmu stanovisku sa do istej
miery prikláňa J. Krása,92 ktorý, podobné ako A.
Stange, pokládá bratislavského majstra za žiaka
Majstra Uctievania, resp. žiaka Hansa z Tübingenu;
vývojovo ho zaraduje do rakúskeho maliarstva, uva-
žuje však aj o možnosti jeho striedavého působenia
v Rakúsku a na Slovensku. Tak, ako Radocsay zařadil
bratislavské tabule do korpusu uhorskej gotickej tabu-
l’ovej mal’by, tak ich K. Vaculík93 považuje nielen
za súčasť tabulového maliarstva Slovenska ale ich
autora nazýva priamo slovenským majstrom. Tabule
datuje do konca prvej třetiny 15. storočia — do rokov
1420—1430 — a považuje ich za jeden z dokladov
českého vplyvu na tabulové maliarstvo Slovenska.94
K názoru o bratislavskom původe tabúl’ so sv. Alžbě-
tou a sv. Magdalénou, a tým aj k názoru o bratislav-
skom působení ich autora sa v poslednom čase přiklo-
nila aj A. Gúntherová.95 Tento názor posilnila ziste-
ním, že bratislavské tabule pochádzajú z pozostalosti
bratislavského prepošta F. Knauza, známého zberatela
lokálnych pamiatok města. Slohovo dává dielo tohto
majstra do priameho vztahu k Hansovi z Tübingenu.
Struktura
Bratislavské tabule majú vertikálně obdížnikové
formáty, v hornej časti původně zakončené gotickými
kružbami. Formát tabúl’ je poměrně vel’ký, každá
tabula meria asi 103 X 48 cm.96 Už v tomto meradle
vidieť jednak odpútanie sa od „krásnoslohovej“ obl’uby
malých foriem, a to už v druhom stádiu — štádiu
narastania monumentality — jednak opät náznak
zdůraznenia vertikálnosti ako prostriedku posilňovania
reprezentativnosti. Na každej z tabúl’ je vyobrazená
jedna stojaca svätica, zahalená v bohatom rúchu
a držiaca příslušné atribúty. Na obraze sv. Alžběty
(obr. 13) je to miska, z ktorej svätica krmi pri jej
nohách klačiaceho mrzáka, pričom v druhej ruke drží
vrchnák nádoby. Alžběta ako králbvná má na hlavě
rúško a na ňom pätcipu korunu; cípy sú bohato čle-
něné, čo svědčí o poměrně pokročilom vývinovom
štádiu. Magdaléna má hlavu zákrytů rúškom. Mravo-
učný charakter obidvoch malieb je zřejmý, a právě
loading ...