Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 72
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0076
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
72


12. Nesenie kríža. Súkromná zbierka, NSR. publikácie K. Oettin-
ger: Hans von Tübingen und seine Schule
tyrkysové atd., i ked už samé reprodukcie naznačuj ú,
že ide prinajmenšom, o zhodné komponovanie svět-
lých a tmavých ploch, aj o rovnaké celkové ladenie
světlosti a temnosti. Hoci sa hlohovské tabule s tabu-
1’ami zo súkromného majetku vo formáte úplné ne-
zhodujú — hlohovské tabule majú rozměry 98 X 76
cm, kým tabule zo súkromnej zbierky 92 X 73 cm79 —
nie sú tieto rozdiely (ak sa móžeme spolahnút na
Oettingerove údaje, ktoré však neuvádzajú, čo bolo
do merania zahrnuté), vzhladom na středověké die-
lenské praktiká, ked sa na rozdiel od purizmu 19. sto-
ročia nebazírovalo na matematickej přesnosti, také
velké, aby sme museli pokladať hypotézu o spolu-
patřičnosti k jednému oltářů za vyvrátenú a vopred
nemožnú.80 Táto otázka sa bude mócť zodpovednejšie
vyriešiť až po konfrontácii originálov obidvoch skupin
tabúl’. Ak by sa aj ukázalo, že porovnávané malby
netvořili spoločný celok (hoci opak pokládáme za
pravděpodobnější), zistenie, že móžu byť dielami
toho istého majstra, podlá nášho názoru sa s velkou
pravdepodobnosťou preukáže.

Znamenajú však zistené súvislosti medzi hlohovský-
mi malbami a tabulami zo súkromnej zbierky, že
hlohovské tabule možno, ba je nevyhnutné považovat
za diela Majstra bratislavskej Alžběty?81 Vykazujú
hlohovské malby autorské vzťahy skutočne aj s obraž-
eni z Galérie města Bratislavy?
Sv. Alžběta a sv. Magdaléna
z Bratislavy
Doterajšie názory
Ako sme sa už viackrát zmienili, dve tabule z bra-
tislavskej Mestskej galérie, znázorňujúce sv. Alžbětu
a sv. Magdalénu, pripísal K. Oettinger majstrovi,
ktorého pre relatívnu odlišnosť od ostatných zistených
rakúskych maliarov tých čias nazval podlá jednej
zo znázorněných svätic Majstrom bratislavskej sv.
Alžběty a pripísal mu i spomínané tabule z německého
súkromného majetku.82 Podlá jeho názoru mal tento
majster velmi úzké Vzťahy k rakúskemu maliarstvu
prvej polovice 15. storočia, predovšetkým ku škole
a okruhu domnělého Hansa z Túbingenu, ktorého
považoval za vedúcu postavu tejto školy. V dielach
nášho majstra zistil i znalosť tvorby Majstra Uctieva-
nia dieťaťa, ako aj vplyv ovela mladšieho Majstra
Albrechtovho oltára, čo sa vraj prejavuje predovšet-
kým v pokročilom chápaní architektúry (napr. na
výjave Zvestovania z německého súkromného majet-
ku). Přitom ako si Oettinger všimol, sú tieto podněty
realizované suchším, neenergickým, plošným a me-
ravým spósobom, čo podlá jeho názoru vedie k závěru,
že ho nemožno považovat priamo za rakúskeho ma-
liara, ale třeba predpokladať iba jeho rakúske školenie,
ba možno i cudzí póvod. Jeho vzťahy k rakúskemu ma-
liarstvu však nútia predpokladať i jeho činnost vo
Viedni. Oettinger preto považuje autora bratislav-
ských tabúl za staršieho druha Majstra Obetovania,
a diela, ktoré sa od něho zachovali, za výtvory jeho
neskorej tvořívej fázy. Isté podobnosti k nim nachádza
na obraze Márie zo Zvestovania v lineckom zemskom
múzeu, ako aj v skupině diel z obdobia okolo roku
1420, ktoré lokalizuje do Viedenského Nového Města.
Napriek tomu však podlá jeho názoru ide o privan-
drovalca, ktorý prišiel do Rakúska najpravdepodob-
nejšie z Norimberku v dvadsiatych, alebo tridsiatych
loading ...