90
Majster Pavol z Levoče : Korpus z Prešova. 1520—1525. Sonda v inkar-
náte s premalbami, detail. Foto E. Společník
Majster Pavol z Levoče: Korpus z Prešova. 1520—1525. Snímáme pre-
malieb, detail. Foto E. Spoločník
medzi tú časť majstrovej tvorby, ktorá vyšla priamo
z jeho dielne. Pre koncepčnú istotu, vyváženost a vý-
razné tvárné znaky možno ho smělo počítat k vrchol-
ným výkonom rezbárskeho umenia na našom území.
Znázorňuje vo vysoko dramatickej forme pohnutie
člověka a emócie jeho utrpenia. V póvodnom tvorco-
vom zámere a v autentickom prostředí středověkého
chrámu by toto dielo vyniklo oveïa intenzívnejšie
ako pri jeho sekundárnom umiestnení.11
V snahe o umeleckú účinnost plastiky a o logický
kompozičný rámec sa i tu objavila tendencia chápat
motiv nielen ako výraz určitých citov, ale hlavně ideí.
Dielo Majstra Pavla popři intelektuálnej myšlienke
a expresívnom výraze má i znaky naturalistického
vnímania neskorého středověku. Majster podává
vrcholný moment smrti, ako aj zvláštny, do seba
uzavretý mier. Kristova tvář je pohrúžená do akejsi
vznešenej bolesti koncentrovaného až meditatívneho
charakteru. Stavba jeho těla napriek menším roz-
merom12 je monumentálně jednoliato koncipovaná.
Sloh diela je naplno vykrystalizovaný, výraz je poetic-
ký. Silueta řezby, jej lyrika a súčasne aj vnútorný
dramatický náboj sa však strácali na nepóvodnom
kříži. Kristus bol totiž umiestnený na mohutné, hrubo
otesané brvná s mnohými nánosmi farieb z 19.,
a najmá z 20. storočia.
Záujem profesionálův sa obrátil aj na štúdium poly-
chromie tohto diela, ktorá je svojským prostried-
kom neskorogotického vyjadrenia. Reštaurovanie kor-
pusu potvrdilo velkost tohto slohu i so všetkými jeho
charakteristickými črtami, ktoré ïudia azda ani ne-
chápali, a tým menej oceňovali za autorovho života.
Patřil Majster Pavol u nás medzi prvých, čo zá-
měrně využili farbu glejovokriedového podkladu
vzhladu slonovej kosti na pleťový tón mrtvého inkar-
nátu? Podlá všetkého áno. Faktom je, že autorka
počas svojej štvrťstoročnej reštaurátorskej praxe —
odkrývala póvodnú gotickú polychrómiu na výše
páťdesiatich dřevených plastikách a reliéfoch zváčša
z okruhu Majstra Pavla — nestretla sa s natoïko
Majster Pavol z Levoče : Korpus z Prešova. 1520—1525. Sonda v inkar-
náte s premalbami, detail. Foto E. Společník
Majster Pavol z Levoče: Korpus z Prešova. 1520—1525. Snímáme pre-
malieb, detail. Foto E. Spoločník
medzi tú časť majstrovej tvorby, ktorá vyšla priamo
z jeho dielne. Pre koncepčnú istotu, vyváženost a vý-
razné tvárné znaky možno ho smělo počítat k vrchol-
ným výkonom rezbárskeho umenia na našom území.
Znázorňuje vo vysoko dramatickej forme pohnutie
člověka a emócie jeho utrpenia. V póvodnom tvorco-
vom zámere a v autentickom prostředí středověkého
chrámu by toto dielo vyniklo oveïa intenzívnejšie
ako pri jeho sekundárnom umiestnení.11
V snahe o umeleckú účinnost plastiky a o logický
kompozičný rámec sa i tu objavila tendencia chápat
motiv nielen ako výraz určitých citov, ale hlavně ideí.
Dielo Majstra Pavla popři intelektuálnej myšlienke
a expresívnom výraze má i znaky naturalistického
vnímania neskorého středověku. Majster podává
vrcholný moment smrti, ako aj zvláštny, do seba
uzavretý mier. Kristova tvář je pohrúžená do akejsi
vznešenej bolesti koncentrovaného až meditatívneho
charakteru. Stavba jeho těla napriek menším roz-
merom12 je monumentálně jednoliato koncipovaná.
Sloh diela je naplno vykrystalizovaný, výraz je poetic-
ký. Silueta řezby, jej lyrika a súčasne aj vnútorný
dramatický náboj sa však strácali na nepóvodnom
kříži. Kristus bol totiž umiestnený na mohutné, hrubo
otesané brvná s mnohými nánosmi farieb z 19.,
a najmá z 20. storočia.
Záujem profesionálův sa obrátil aj na štúdium poly-
chromie tohto diela, ktorá je svojským prostried-
kom neskorogotického vyjadrenia. Reštaurovanie kor-
pusu potvrdilo velkost tohto slohu i so všetkými jeho
charakteristickými črtami, ktoré ïudia azda ani ne-
chápali, a tým menej oceňovali za autorovho života.
Patřil Majster Pavol u nás medzi prvých, čo zá-
měrně využili farbu glejovokriedového podkladu
vzhladu slonovej kosti na pleťový tón mrtvého inkar-
nátu? Podlá všetkého áno. Faktom je, že autorka
počas svojej štvrťstoročnej reštaurátorskej praxe —
odkrývala póvodnú gotickú polychrómiu na výše
páťdesiatich dřevených plastikách a reliéfoch zváčša
z okruhu Majstra Pavla — nestretla sa s natoïko