Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 100
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0104
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Objav renesančného priečelia v Bratislavě

MÁRIA SMOLÁKOVÁ

Dom č. 6 na Wolkrovej ulici v Bratislavě vystupoval
doteraz v umeleckohistorickej literatúre1 ako rene-
sančný, pričom túto jeho fázu, považovanú za naj-
staršiu, určila existencia zachovanej stípovej arkády
na poschodí západného křídla vo dvore a nesprávné
označená sgrafitová výzdoba uličného priečelia, ná-
hodné odhalená a znovu omietnutá pri poslednej
úpravě fasády před niekol’kými rokmi. Nové poznatky
o tomto objekte priniesol umeleckohistorický a archi-
tektonický sondážny výskům roku 1975, ktorý sa podïa
dispozícií Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti
v Bratislavě zameral len na uličnú fasádu.2 Závažné
nálezy v tejto časti domu značné pozměnili doterajší
obraz jeho umeleckohistorického vývinu a posunuli
tento objekt do kategorie významnějších objektov
v našom pamiatkovom fonde.
Situovanie domu v historickom jadre města, v blíz-
kosti Námestia 4. apríla a Dibrovovho námestia mu-
selo prinajmenšom ponúknuť možnost zistenia nálezov
zo starších slohových období. Z tohto aspektu sa k vý-
skumu aj přistupovalo. Podlá archívnych prameňov
sa najstaršie obdobie viaže až k 15. storočiu. Roku
1422 sa dom spomína ako Haunstil Jo, 1434 Domus
Windisch, další údaj je z roku 1435 (záznam dedičstva,
pravda, bez bližšieho opisu). Zaujímavejší údaj je
z roku 1488, v ktorom Dorota, manželka Hanssa
Lewterspecka odkazuje manželovi svoj dom po prvom
manželovi Hanssovi Kameroví ,,. . . zwischen Wolf-
gang Rechnitzer und Jorg Frankch . . ktorý bol na
spadnutie a na ktorý spolu vynaložili 500 florénov, čo
je poměrně vysoká suma a představuje nákladnejšiu
úpravu, připadne přestavbu domu. Okolo roku 1468
bol dom majetkoprávně rozdělený na dve polovice,
jedna polovica před koncom 15. storočia dokonca na

dve štvrtiny a pravděpodobně začiatkom 16. storočia
spojil opátovne dom do svojich rúk Wolfgang Rech-
nitzer, uvádzaný ako majitel’ do roku 1503—1504.3
Tieto údaje sú z hladiska našich potrieb dokladom
existencie domu v 15. storočí, resp. v prvej polovici
15. storočia a jeho rozsiahlejšej úpravy alebo pře-
stavby na konci 15. storočia. Pri prieskume priečelia
sa nepodařilo vytypovať staršie středověké stavebné
fázy (určité možnosti by azda mohol ešte poskytnúť
prieskum interiéru), zistili sa však fragmentárne plochy
stredovekej omietkovej vrstvy, patriacej — podlá po-
dobných príkladov v meste — do 15. storočia. Má
charakteristický drsný povrch (so zrnami strku až do
1 cm), hrůbku 0,5 až 3 cm, v lome je svetlosivá s ná-
dychom do okrová. Na murive z lomového kameňa je
primárná a sleduje jeho nerovnosti. Patří teda k naj-
staršej fáze fasády objektu, bližšie sa však nedá dato-
vat; nezistili sa totiž žiadne iné doklady stredovekej
fázy, ktoré by mohli byť přesnějším vodidlom datova-
nia (napr. kamenné články). Táto omietka pokrývá
vo fragmentech plochu hornej časti prízemia, kde bol
odkrytý — medzi prvou a druhou osou zl’ava —jediný
pozostatok otvoru, patriaceho k tejto fáze — l’avá časť
segmentového tehlového záklenku s gotickou omiet-
kovou vrstvou — ktorý však porušili mladšie, rene-
sančné a neskoršie úpravy. Výška tohto záklenku
(v úrovni nadpraží dnešných novodobých vstupov do
obchodných miestností) a naznačené rozpätie by
mohli pripustiť domnienku, že išlo o póvodný vstup
do objektu vo forme segmentového portálu, ktorého
ostenie mohlo byť azda nasměrované do hlavného
komunikačného směru z priestoru Dibrovovho námes-
tia (s 1’avou častou ustupujúcou dovnútra steny).
V súvislosti s touto hypotézou vystupuje otázka
loading ...