120

OVEROVACIE ZNAČKY:
43. Trnava, koniec 17. storočia (Hientze spomína 1682). 44. Trnava,
druhá polovica 18. storočia


ZNAČKY MAJSTROV:
45. Bartolomeus Peutsch, koniec 17. storočia ( Hientze spomína neidenti-
fikovaní!. značku roku 1682)


vrchnosť pri trvalom nerespektovaní predpisov o kva-
litě výrobnej suroviny, o značkovaní a pod.11
Od 19. storočia boli istým typom spojených značiek
podlhovasté nápisové štítky s menom majstra a mies-
tom jeho posobnosti, připadne aj s vročením alebo
označením kvality používaného cínu. V rámci bra-
tislavského cechu používal takúto značku napr.
banskobystrický majster Mordini.
Kvalita výrobnej suroviny bola v prácach cinárov
bratislavského cechu od 17. storočia vyjádřená systé-
mom troch značiek. Na výrobok z jemného alebo
anglického cínu sa mala dat’ značka ruže s korunou
a iniciály majstra, na výrobok zo skúšaného cínu
overovacia značka medzi dve majstrovské značky a na
predmety z menej kvalitného cínu iba dve majstrov-
ské značky.12 Pri tomto sposobe značkovania teda
nebola potřebná samostatná značka kvality, pretože
rožne variácie majstrovskej a overovacej značky vy-

SPOJENÉ ZNAČKY CECHU, MAJSTRA, RESP. KVALITY:

46. Mauritzius Behr, po polovici 18. storočia (před rokom 1752posobil v Bratislavě). 47. Mauritzius Behr, po polovici 18. storočia. 48. Mauritzius
Behr, po polovici 18. storočia. 49. Johann Gabriel Wühlert, posledná čtvrtina 18. storočia. 50. Neznámy cindr, druhá polovica 18. storočia


Banská Bystrica
OVEROVACIE ZNAČKY:
51. Banská Bystrica, prvá třetina 17. storočia. 52. Banská Bystrica,
koniec 17. storočia až začiatok 18. storočia (spomína Hientze)


mom prijatia za majstra alebo otvorenia dielne,10
inokedy súviseli s novým nariadením, ktoré vydávala

jádro váli zároveň akosť používaného cínu. Kořene
tohto systému sú v saskom cinárstve, ktorý bol tu
známy od polovice 16. storočia, neskôr sa však uplatnil
aj v dalších cinárskych centrách Európy. Do Bratislavy
mohol preniknúť aj z bližšieho susedstva.13
Značke ruže, ktorá bola označením výrobkov
z najkvalitnejšieho cínu, pripisujú anglický póvod;
prvá zmienka o nej sa zachovala v artikulách norim-
berských cinárov z roku 1587. V priebehu 17. storočia
bola v európskom cinárstve všeobecne rozšířená;
v 18. storočí potom ustúpila novej značke kvality
s ústřednou postavou Justicie. V bratislavskom cechu
sa udržala značka ruže s korunou a jej rovnocenná
značka — koruna nad overovacou alebo majstrovskou
značkou — dlhšie. Používali ju nepřetržíte až do po-