Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 122
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0126
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
122

PEČATE CINÁROV:



62. Hana Morenbesser, Trnava (na liste z 26.júla 1662, AMB, C 3e 4). 63. Hans Winkler, Banská Bystrica (na liste z roku 1661, AMB, 3 Ce 4).
64. Mathias Eggh, Banská Bystrica (na liste z 8. marca 1663, AMB, 3 Ce 4). 65. Christoph Böhmer, artikuly a limitácie z roku 1657, kniha majstrov,
AMB, Ce 376). 66. Gabriel Dietrich, artikuly a limitácia z roku 1657. 67. Gregor Starcklauff, artikuly a limitácia z roku 1657. 68. Paul Fritsch,
artikuly a limitácia z roku 1657. 69. Ludwig Wilhelm Seydler, artikuly a limitácia z roku 1657. 70. Ludwig Wilhelm Seydler, limitácia z roku 1695,
kniha majstrov, AMB, Ce 376. 71. Johann Scheichel, artikuly a limitácia z roku 1657 a 1695,prípis z roku 1716, AMB, 3 Ce 4. 72. Franz Ignaty
Biernpäck (Piernpäck) napripise z roku 1716. 73. Johann Christoph Teuber, na potvrdeni z 11. septembra 1763, AMB, 3 Ce 4. 74. Johann Gottfried
Boring, na potvrdeni z 11. septembra 1763. 75. Johann Christoph Glöckner, napotvrdeni z 11. septembra 1763. 76. Mathias Pitzenberger, na potvrdeni
z 11. septembra 1763. 77. Johann Caspar Schrögel, na potvrdeni z 11. septembra 1763. 78. Johann Christoph Scheichel, na potvrdeni z 11. septembra
1763. 79. Gottlieb Friedrich, na prípise bratislavského cechu z roku 1828, 3 Ce 4. 80. Johann Gottlieb fimmer mann, na prípise bratislavského cechu
z roku 1828. 81. Joseph Lederer, na prípise bratislavského cechu z roku 1828
Pozn.:
Časové zatriedenie sa vztahuje v zásadě na značku na danom artefakte, nie však na celé obdobie cinárovej posobnosti, v rámci ktorej mohol cinár použil
vive typov, resp. druhov značiek.

cinári bratislavského cechu jednotná pečať — znak
cinárov — ktorú doplnili iba svojimi iniciálami.
Štítové znamenia znaku boli vždy jednotné: kan-
vica, dělo a zvon. Nad klenotom, medzi štrnástimi
zástavami sa týčil symbol cinárovej práce — kanvica.
Najstaršia známa podoba tohto znaku sa zachovala
na pečatidle vratislavských cinárov z roku 1532.
V období vrcholného rozkvetu bratislavského cinár-
stva — okolo polovice 17. storočia — střetáváme sa
aj tu s podobné riešeným cechovým symbolom. Roku
1653 daroval majster Fritsch svojmu cechu honosná
knihu majstrov. Na jej úvodný list dal hýrivými tem-
perovými farbami namalovat tento znak. O niekoïko
rokov neskór vyhotovil cechmajster Ch. Böhmer sláv-
nostnú kanvicu cinárskeho cechu. Pri jej výzdobě

opáť použil už známe štítové znamenie; vyryl ho na
štít, ktorý vložil do drápov griffa na vrchnáku kanvice.
V priebehu 18. storočia přijímali európski cinári
všeobecne tento znak za svoj i napriek tomu, že jeho
štítové znamenie bolo už dávno anachronizmom. Zvon
a dělo sa tu tradovali pravděpodobně od středověku,
keď cinárova práca nebola taká přísné specializovaná,
resp. reprezentovala obdobie, ked cinári boli ešte
v spoločnom cechu s příbuznými kovolejárskymi re-
meslami. Udomácnenie jednotného cechového sym-
bolu v róznych európskych cinárskych střediskách je
preto jedným z prejavov vzájomne přepojených medzi-
národných súvislostí a kontaktov v rámci remesel-
níckych cechov v minulosti.
loading ...