Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 9
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0141
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
9

Olomouc, Znojmo a Jihlava, teda nesporné mestá
viac ako regionálneho významu.3 Toto porovnanie
dokazuje, že Levoča bola koncom středověku plné
vybaveným, spoločensky, hospodářsky i stavebné
dokonale organizovaným celkom, čomu zodpovedala
aj jej kultúrna a umělecká úroveň. Jej významné
architektonické a výtvarné diela boli zákonitým
odrazom stupňa meštianskeho progresu a aktivity
obyvateTov.
Začiatky kamennej architektúry v Levoči sa lo-
gicky spájajú s obdobím jej prvotného vzostupu, keď
sa město vykryštalizovalo ako spoločenský a admi-
nistratívno-právny útvar, hoci iba regionálneho
významu. Vtedy totiž muselo město riešiť aj také
otázky, ktoré sa dodatočne javia ako sekundárné, ale
v jeho rozvoji boli naliehavé. Ak sa roku 1271 Levoča
spomína ako civitas provinciae capitalis (hlava pro-
vincie, charakterizovaná ako „město“ — civitas),
nemohla existovat bez najreprezentatívnejšieho dů-
kazu svojich práv a povýšenia nad ostatné obce, bez
kamenného farského kostola. Podlá nasej mienky je
kamenná stavba farského chrámu prvotným hmotným
dókazom mestskej svojbytnosti, najmá ak berieme do
úvahy vtedajšiu funkčnú mnohoznačnost takejto
stavby. Udelenie významných privilégií je právnym
aktom, ktorý odráža relativné vysoký stupeň spolo-
čenskej organizovanosti města. Domnievame sa však,
že tejto skutočnosti ešte nemusí zodpovedať ustálenie
urbanistickej štruktúry, ktorá podlieha dlhému vý-
vinu, závislému od narastania počtu obyvatelstva
a jeho ekonomickej sily; formuje sa postupné a pre-
chádza změnami súbežne s ustaTovaním a prehlbova-
ním sa sociálnej diferenciácie obyvateTov. Až v období,
keď v dósledku majetkovej hierarchie sa sformoval pa-
triciát a vytvořil sa systém parciel a blokov v ich
významovom zoradení od jadra smerom k okrajů,
vykryštalizoval sa definitivně útvar námestia a vznikla
hranica osídleného celku. Až vtedy — v našich mes-
tách zvyčajne najskór od polovice 14. storočia —
vzniká aj hradobný systém nie ako provizórium, ale
ako forma pevného zovretia města vencom kamennej
fortifikácie. Stavba kostola, aspoň jej prvá fáza, je
však už od začiatku kolektívnym aktom reprezentácie
a výsledkom schopnosti města ju finančně zabezpečit'.
Ak sa z tohto hTadiska pozeráme na začiatky
levočského farského chrámu sv. Jakuba, potvrdia
jeho najstaršie stavebné fázy, že už koncom 13. sto-
ročia stratila na význame časť města zvaná Alt-Leut-

schau a že dnešné námestie už tvořilo jednoznačné
spoločensky organizovaný útvar městského celku. To
umožní odmietnuť niektoré názory o zhruba jedno-
liatej výstavbě chrámu v 14. storočí a v súlade s vý-
tvarným charakterem najstarších častí zařadit začia-
tok stavby chrámu do obdobia po roku 1271, t. j. do
osemdesiatych až deváťdesiatych rokov 13. storočia.
Jeho presbyterium převýšeným priestorom, popretím
charakteristickej híbkovosti aj založením arkády
prvého poTa signalizovalo odklon od konvenčnej
bazilikálnej koncepcie a smerovanie k sieňovému, t. j.
halovému riešeniu, u nás nezvyčajnému, založenému
na výškovom vyrovnaní všetkých priestorových zlo-
žiek a ich plynulejšom vzájomnom přepojení, vytvá-
rajúcom na rozdiel od bazilikálnej subordinácie nové
vztahy koncentrácie vnútorného priestoru. Dynamiku
baziliky tu potláča optická uchopiteTnosť priestoro-
vého celku a zvýšená racionálnosť dimenzií interiéru
i jeho hmotného obalu.
Okolo roku 1340, keď už presbyterium bolo
hotové, prebieha v plnom rozsahu stavba lodí. Ich
dispozícia sa zakladala na principe haly, útvaru, ktorý
sa na našom území v tejto poďobe objavuje po prvý
raz. Vývin kostolnej dispozície sa u nás tradičné
orientoval smerom rozvíjania bazilikálnej schémy —
od neskororománskych stavieb, napr. na strednom
Slovensku, až po prvú vyhranenejšiu podobu baziliky
z poslednej třetiny 13. storočia, ako ju poznáme v Lip-
tovskom Mikuláši. Táto schéma potom na Slovensku
plné zodpovedá potřebám městského farského chrámu
až do konca 15. storočia. V Levoči a súčasne aj
v niektorých dalších lokalitách na Spiši (Gelnica,
Spišská Nová Ves) sa odklon smerom k halovej
schéme v doterajšej literatúre nateraz dostatočne —
a podlá nasej mienky analyticky presvedčivo —- vy-
světlil orientáciou levočských staviteTov na umělecké
zásady čerpané z německého, najmá sasko-vestfál-
ského prostredia, s ktorým bol levočský nemecký
živel úzko spojený už od čias kolonizácie. Cez Sliezsko
sa na Spiš odovzdávali poznatky súvisiace právě
s priestorovým typom haly, uskutečněným v Sasku
v celom rade stavieb, najmá v Meissene. Kým
V. Mencl4 dóslednou slohovo-kritickou analýzou
dokládá uplatnenie schémy, spojenej aj s charakte-
ristickým tvaroslovím, ako příklad aplikácie zásad
slohového myslenia, ktoré v sliezskom prostředí našlo
na viacerých stavbách prirodzenú základňu (Vra-
tislav) a ktoré potom smerom na východ rozvíjalo
loading ...