DOI Artikel:
Kahoun, Karol: Stavebný vývin stredovekej Levoc̆e
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51703#0144
12
Levoča, farský kostol sv. Jakuba, vnútorný portál juznej predsiene, okolo roku 1500. Foto F. Kresák
a maliarske. Niektoré dostavby tu bolí odvodené
z príkladov, čerpaných v dielni královského stavitela
Štefana z Košic v osemdesiatych rokoch 15. storočia.8
Po roku 1500, keď sa v Levoči znovu rozbieha
intenzívnejšia stavebná činnost přístavbami vo far-
skom kostole, přistupuje Levoča k výstavbě radnice
ako tretieho najvýznamnejšieho Stánku města. Jej
administratívno-právnu funkciu ešte převýšila potřeba
vyjádřit moc a význam městského patriciátu. Samo-
zřejmé sa jej miesto — podobné ako v Bardejove —
hladá na náměstí. Pravidelné založenie námestia
a jeho velká rozloha umožnili postavit budovu na
volné priestranstvo vedla kostola, a tým ešte viac
zdórazniť městské slobody a práva. Před výstavbou
radnice, asi od polovice 15. storočia, existuje v meste
zrejme rozsiahlejšie stavebné podnikanie — dotvára
sa veniec fortifikačného systému, prestavujú sa domy
na jednotlivých parcelách, pravděpodobně sa stavia
aj niekolko domov veřejnoprospešného charakteru —
avšak nie sme o tom bližšie informovaní a ani v sta-
vebnom materiáli z obdobia do roku 1500 nenachá-
dzame detaily a prvky, ktoré by to dokumentovali.
Obdobie po roku 1500 je zrejme pre Levočanov
finančně mimoriadne priaznivé. Prejavuje sa tu
možno aj snaha vyrovnat sa s vlnou rozsiahlej sta-
vebnej činnosti, ktorá na Slovensku prebiehala od
banských miest až po východ. Roku 1501 sa ponúkol
Bardejovu na výstavbu radnice polský stavitel’ Tomáš
z Nového Sqczu, ale město ju po roku 1505 stavalo
s domácím majstrom Alexandrem, Jánom z Prešova
a Alexiom. To dalo Levoči podnět, ale aj vzor na
realizáciu podobnej stavby. O bardejovskej radnici
vieme, že je syntézou neskorej gotiky a renesancie,
pričom renesančné prvky ako „módné“ si město
žiadalo priamo v zmluve. Vieme aj to, že vplyv
tvorby majstrov prichádzajúcich z Talianska na vý-
Levoča, farský kostol sv. Jakuba, vnútorný portál juznej predsiene, okolo roku 1500. Foto F. Kresák
a maliarske. Niektoré dostavby tu bolí odvodené
z príkladov, čerpaných v dielni královského stavitela
Štefana z Košic v osemdesiatych rokoch 15. storočia.8
Po roku 1500, keď sa v Levoči znovu rozbieha
intenzívnejšia stavebná činnost přístavbami vo far-
skom kostole, přistupuje Levoča k výstavbě radnice
ako tretieho najvýznamnejšieho Stánku města. Jej
administratívno-právnu funkciu ešte převýšila potřeba
vyjádřit moc a význam městského patriciátu. Samo-
zřejmé sa jej miesto — podobné ako v Bardejove —
hladá na náměstí. Pravidelné založenie námestia
a jeho velká rozloha umožnili postavit budovu na
volné priestranstvo vedla kostola, a tým ešte viac
zdórazniť městské slobody a práva. Před výstavbou
radnice, asi od polovice 15. storočia, existuje v meste
zrejme rozsiahlejšie stavebné podnikanie — dotvára
sa veniec fortifikačného systému, prestavujú sa domy
na jednotlivých parcelách, pravděpodobně sa stavia
aj niekolko domov veřejnoprospešného charakteru —
avšak nie sme o tom bližšie informovaní a ani v sta-
vebnom materiáli z obdobia do roku 1500 nenachá-
dzame detaily a prvky, ktoré by to dokumentovali.
Obdobie po roku 1500 je zrejme pre Levočanov
finančně mimoriadne priaznivé. Prejavuje sa tu
možno aj snaha vyrovnat sa s vlnou rozsiahlej sta-
vebnej činnosti, ktorá na Slovensku prebiehala od
banských miest až po východ. Roku 1501 sa ponúkol
Bardejovu na výstavbu radnice polský stavitel’ Tomáš
z Nového Sqczu, ale město ju po roku 1505 stavalo
s domácím majstrom Alexandrem, Jánom z Prešova
a Alexiom. To dalo Levoči podnět, ale aj vzor na
realizáciu podobnej stavby. O bardejovskej radnici
vieme, že je syntézou neskorej gotiky a renesancie,
pričom renesančné prvky ako „módné“ si město
žiadalo priamo v zmluve. Vieme aj to, že vplyv
tvorby majstrov prichádzajúcich z Talianska na vý-