Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 16
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0148
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Renesančná architektúra na Slovensku

Ivan Kuhn

Nickdajšie Uhorsko bolo prvou krajinou na sever
od Alp, kde sa v druhej polovici 15. storočia objavila
architektúra ovplyvnená talianskou renesanciou.1
Centrom humanistickej kultúry bol predovšetkým
královský dvoř Mateja Hunyadiho-Korvína (1458 až
1490) v Budíne. Na Budínskom hrade si dal Matej
talianskymi majstrami v slohu ílorentskej renesancie
vybudovat palác s priTahlou záhradou. Okrem toho
vzniklo niekoïko dalších královských stavicb — velko-
ryso založené letně sídlo na Vyšehrade, vila Marmorea
v budínskej hradnej záhradě, vila v Nyéku, v Pešti
a pod.
Vo svojom úsilí utvořit silné centralizované Uhor-
sko a rozšířit jeho hranice najmä na západ, opieral sa
Matej Korvin predovšetkým o mestá, nižšiu a strednú
šlachtu. Získal si aj sympatie rolnického l'udu najmä
preto, lebo podporoval slobodu sťahovania. Ekono-
mický význam banských miest, najmä na strednom
Slovensku, a obchodných a remeselníckych miest na
východnom Slovensku v druhej polovici 16. storočia
bol značný, čo súvisclo okrem iného s rozvojom
a zdokonalováním banskej ťažby a čiastočne s presu-
nom severojužných obchodných ciest už od prvej
polovice storočia z územia nepokojných husitských
Čicch na Slovensko. Ako hlavné zázemie stupňujúcich
sa bojov s Turkami málo Uhorsko, a v jeho rámci
čoraz viac aj Slovensko, významnú vojenskú úlohu.
Matej Korvin bol výraznou osobnosťou. Huma-
nisticky vychovaný (najprv veTkovaradínskym bisku-
pem a ostřihomským arcibiskupem Jánom Vitézom
a potom, počas svojho núteného pobytu u Jiřího
Poděbradského v Prahe, českými a polskými huma-
nistami) snažil sa byť v každom ohl’ade moderným
vládcom. Mal zálubu v umění a v literatúre a velmi

ich podporoval. Písal si s Lorenzom Mcdicim a Lo-
dovicom Sforzom, mal živé styky s rodinami Visconti,
d’Este, Malatesta. Sprostredkovali mu aj umelcov
a umělecké diela. Spojenie s Talianskom, najmä
v umění, viedlo často cez Dalmáciu, ktorá patřila
k Uhorsku. Aj Matějovo manželstvo s Beatricou,
dcérou neapolského krála Ferdinanda Aragónskeho,
posilňovalo tieto styky.
Zo svojho sídla v Budíne si Matej Korvin postupné
vybudoval dvoř podlá vzoru talianskych šlachtických
dvorov. Spočiatku mali tu hlavnú úlohu uhorskí
humanisti, Ján Vitéz a Janus Pannonius, obaja
chorvátského póvodu, Ján Filipec, kancelář krála
Mateja, pôvodom Cech, a další. Iba po rozchode
s Vitézom a Pannoniom Matej sústredil v Budíne
predovšetkým talianskych humanistov. Povolal si
celý rad umelcov, architektův, literátov a vedcov,
napr. Chimcntia Cammiciu, ktorý bol dvorným archi-
tektem v rokoch 1478—1491 a stavitelom paláca
v Budíne a pravděpodobně aj sídla na Vyšehrade,
Vcrrocchiovho žiaka Giovanniho Dalmatu (Ivan
Duknovič), Giovanniho Riccu a Aristotela Fiora-
vantiho, ktorý bol v Budíne ako vojenský stavitel
už v rokoch 1458 a 1467 (stavba mosta cez Dunaj)
a roku 1475 odišiel do Ruska na dvoř Ivana III., kde
v moskovskom Kremli postavil Uspenský chrám
(1475—1479) a i. Vasari píše o návštěvě Benedetta
da Majana a Andrea Ferruciho da Fiesole v Uhorsku.
V Budíne sa sústredil aj velký počet knižných umelcov,
iluminátorov, zlatníkov, hudobníkov atd. Váčšina
z týchto umelcov patřila k toskánskému okruhu,
niekolkí aj k lombardskému.
Matej Korvin ovládal niekoïko jazykov. Jeho kni-
hovník a vedec Marzio Galleotti píše o ňom, že
loading ...