Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

17


1. Renesancná architektům v strednej a východnej Europe
rozšírenie renesančnej architektury
— přibližné rozmedzie renesančnej architektúry stredomorského ( talian-
skeho) a severomorského ( německého) charakteru
přibližná hranica medzi toskánskou a lombardskou (severotalianskou)
architektúrou
.... oblasti, z ktorých pochádzalipočetní renesanční stavitelia na Slovensku
,,vie po latinsky, bulharský. . . s Čechmi, Poliakmi,
Rusínmi, Dalmatíncami, Bulharmi, Chorvátmi, Srb-
mi. . . Rusmi a inými přemnohými kmeňmi hovoří
bez tlmočníka“, pretože ovládá slovanský jazyk —
myslí sa tým reč uhorských Slovanov — ktorý sa
„považuje za matku všetkých týchto“.2
Aj ďalšie fakty ukazujú, že s nástupom humanizmu
za Mateja sa slovenský národný pohyb posilnil.
K národnému povedomiu sa prebúdzali všetky národy
Uhorska: Madari, Slováci, Chorváti atď. Vtedajšie
Uhorsko nebolo ešte neskorším Maďarskom a jednot-
ného národa ani vtedy v ňom nebolo. Národnostná
otázka — pravda — nebola ešte vyhraněná ako o 400
rokov neskoršie.

U nás domáci slovenský živel začínal právě vtedy
získavať určité pozície a práva aj v mestách, a to
napriek překážkám, ktoré mu kládol nemecký patri-
ciát. Matej Korvin, přesvědčením humanista, podpo-
roval tieto nové, dynamické tendencie nastupujúcich
domácích národností.
Po Matejovej smrti toto kultúrne vzopätie, podnie-
tené jeho osobnosťou a jeho dvorom, přestává aj v ar-
chitektúre; budínske centrum sa rozpadává, zostali
z něho len rozptýlené zlomky, najmä v střediskách
cirkevných hodnostárov. Například v Ostrihome, kde
sídlil kardinál Tomáš Bakócz, uchádzač o pápežskú
tiaru, nazývaný aj „druhým králom uhorským“.
Český a nový uhorský král Vladislav II. Jagelovský



2. Rožňava, portál Bakóczovej kaplnky, nárys, Vincent z Ragusy, 1516
(M=l:33)