Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

23


12. Krupina, protiturecká pozorovatelňa — vartovka, 1564

něho. Tak je do baníckeho prostredia osadená tzv.
banícka madona v Rožňave (Metercia, Majster L. A.
1513). Nehovoriac o vrchole tohto přechodného slohu
— a jeho tvořivá sila je v nových momentoch — o diele
Majstra Pavla z Levoče (hlavný oltář v kostole sv.
Jakuba v Levoči 1508—1517 a ďalšie jeho práce).
Premenu vidieť aj na epitafech viazaných středo-
věkou tradíciou. Už bratislavská socha prepošta
Schomberga v dóme sv. Martina, stojaca vo výklenku,
uvolňuje v zmysle vývinu neskorogotickej plastiky
tradičný spósob podania (1470). Ornamentikou
a kompozíciou výrazné renesančná je památná doska
páťkostolského biskupa Juraja Szakmáryho v Koši-
ciach (1492). Velmi pevne na zemi stojí postava
Tomáša Tarczaya na epitafe v tarczayovskej kaplnke
v kostole sv. Martina v Lipanoch (1493). Obidva
epitafy Zápolskovcov (Imrichov z roku 1487, Stefa-

nov z roku 1499) v katedrále v Spišskej Kapitule tiež
patria k týmto vrcholným dielam přechodu. Postavy
na nich, ešte v stredovekom brnění, napriek tradič-
nému postojů sa vyzdvihujú do popredia, detaily sú
realisticky podané, mění sa ornamentika, mění sa
písmo — čoraz viac nastupuje římska antikva. Na
epitafe Stefana Zápolského, ktorý vznikol na prahu
16. storočia, je v 1'avom hornom rohu znázorněná
renesančná archivolta, polkruhový oblúk, ktorý sa
u nás v architektúre o niekol’ko rokov naozaj začal
používat.
V prvej polovici 16. storočia sa na Slovensku končí
neskorá gotika a súčasne v nej i popři nej sa.začína
renesančná architektúra. Tento súvzťažný vývin
podmienil osobitosti architektúry přechodného ob-
dobia.
Premena gotickej architektúry sa odohrávala