Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 38
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0170
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
38


28. Banská Bystrica, dom Benickovcov na náměstí SNP, č. 16, polovica 17. sloročia, portál J. Dobretak, Cl. Piisttner, 1660

Mestá na Slovensku sa v 16. a 17. storočí, pokial
ide o ich veikosť, málo měnili. Aj poměrně významné
spomedzi nich ako Bratislava a Košice nemalí viac
ako 4—5 tisíc obyvateïov, menšie okolo 3 tisíc,
a zostali mestečkami.10 Nezměnila sa ani ich základná
forma. Urbanistické a architektonické premeny boli
viazané pódorysnou osnovou středověkého města —
nové domy sa stavali a přestavovali na póvodných
parcelách alebo na starých základoch. Iba výnimočne,
ked sa dodatočne spojilo viac parciel alebo domov,
a v mimoriadnych polohách vznikli váčšie domy
osobitých dispozici!.
Přitom všetkom sa charakter meštianskych domov,
ulic a náměstí v renesanci! s rastom nárokov na po-
hodlie a požiadaviek na reprezentáciu postupné měnil,

a to poměrně jednoduchými prostriedkami. Vzrastal
počet murovaných stavieb, měnila sa forma střechy,
pribúdali architektonické prvky, tvoriace nové akcenty
priečelí (portály, arkiere, atiky, sgrafitová výzdoba),
dvorov (arkádové loggie a pavlače), a obohacovali sa
vnútorné priestory (klenby, štukové ozdoby, poho-
dlnejšie schodištia so stlpikmi, vyřezávané trámové
a kazetové stropy, váčšie okná, vnútorné portály
a pod.). No v porovnaní s priečeliami meštianskych
domov severskej renesancie, například v Nemecku,
prekypujúcimi ornamentmi a ozdobnými článkami,
je ich stvárnenie u nás velmi zdržanlivé. Ornamentika
nikde neprehlúša celkový tvar a tektoniku.
Najrozšírenejší, trojosový typ meštianskeho domu
na úzkej, dlhej parcele vychádzal z póvodného rozde-
loading ...