39

lenia městského územia lokátormi už pri zakladaní
středověkých miest. Toto pravidelné a rovnaké roz-
delenie pozemkov podmienilo — podobné ako na
dědinách v Tudovej architektúre — popři podobnosti
typov aj rovnoměrné rytmické radenie domov v pó-
doryse města a v jeho uličnom obraze.
Středověký a renesančný trojosový meštiansky dom
viditelné kořenil a vyvinul sa z trojpriestorového
rolnického domu. Dispozícia obidvoch je v podstatě
rovnaká: vpředu, do ulice, je izba s dvorná oknami
(trefou osou je vjazd alebo priechod so vstupnou
bránou), za ňou je pitvor a za tým ďalšia obytná
miestnosť, komora a pod. Rolnicky dom mal otvorený
vjazd na hospodářsky dvoř a z něho bol vstup do
pitvora a čiernej kuchyně; v meštianskom dome vjazd
překryli, zaklenuli (poznáme prekrytie vstupu aj v de-
dinskej 1'udovej architektúre, najmá na remeselníckych
alebo baníckych domoch, napr. dom vo Švedlári,

č. 291, domy v Spišskej Belej na Nálepkovej ulici,
č. 3—5).
Ucelené priečelia, ktoré vznikli v mestách překrytím
vjazdu a nadstavbou druhého poschodia, tvořili
súvislé uličné fronty. Oproti oddelene stojacím rol-
nickým domom je tu stelesnená aj váčšia sústredenosť
a kolektivita městského spoločenstva.
Do centrálnej časti domu, kde bolo uložené ohnisko,
umiestňovali v meštianskych domoch spravidla aj
schodiště, vedúce na prvé poschodie alebo na povalu,
vlastně podobné ako v rolníckom dome výstup z pit-
vora na povalu. Příbuznost je viditelná najmá na
renesančných domoch v malých remeselníckych měs-
tečkách, alebo vo vedTajších uličkách váčších miest
(Poprad — Spišská Sobota; Spišská Bělá; Vrbov;
Hniezdne; Ruskinovce; Matejovce; Spišská Nová
Ves; Stará Lubovňa; Kežmarok; přízemné domy
v Banskej Bystrici na Wolkrovej ulici, č. 1, 3, 5 a pod.).


Prešov, meštianske domy na náměstí Slovenskej republiky rád, č. 82, 84, 86, 88, začiatok 17. storočia (třetí ztavaje Rákocziho dom)