Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

42


32. Banská Bystrica, radnica 1564 (stav z roku 1937)

lastiach s vel’kou spotřebou dřeva, už vtedy bolí
obdobia, ked bolo dřevo vzácnejšie.
Namiesto dřevených stropov sa stavali trvácnejšie
a ohňovzdornejšie murované klenby, nadvázujúce
na živé gotické tradicie. V úzkých priechodoch sa
najčastejšie používali valené klenby, hladké alebo
s lunetami. Zachovala sa široká škála týchto chodieb
a predsiení, od úzkých s hladkými valenými alebo
křížovými hrcbienkovými klenbami, k striedmo zdo-
beným ružicami, s plastickejšie vyjádřenými hrebienka-
mi na hranách klenieb, alebo naznačenou sieťou, až
po bohato ornamentálně riešené (Banská Bystrica,
Prešov). V ojedinělých prípadoch sa zachovali dřevené
vyřezávané trámové povály (Banská Stiavnica, Le-
voča) alebo kazetované povály (Kremnica).

Aj nová forma striech a s ňou súvisiace ukončeme
priečelí atikou bolo v podstatě podmienené ochranou
před požiarmi. Vysoké požiarne múry dokladné na-
vzájom oddělovali jednotlivé domy. Střechy začali
v týchto prípadoch stavať buď pultové so spádom
dovnútra a so žlabom uprostřed priečelia, alebo
s malým sklonom a zakrývali ich atikovým múrom.
Atiky stavebné ukončovali priečelia, podporuj úc
súčasne renesančnú tendenciu k ich horizontalité
a k pokojným geometrickým tvarom architektonických
hmôt a ploch. Ich škála je široká: od jednoduchých
oblúčikových atik (Thurzov dom v Banskej Bystrici,
meštianske domy v Trnavě a pod.) až po tvarové
bohaté a malebné atiky, ako ich poznáme z kaštielov,
zvoníc a meštianskych domov najmá na východnom