Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 43
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0175
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
43

Slovensku. Táto forma štítkových atik vychádzala
zo staršieho, středověkého obranného motivu cimbu-
ria. Ich mnohotvárnost a efektnosť sa vystupňovala
v období neskorej renesancie.
Dalším prínosom bolí starostlivo riešené nádvoria
meštianskych domov. Tvořili vnútornú, súkromnejšiu
zónu — tu sa osobitne prejavil rast individuálnych
nárokov na bývanie. Pavlačové chodby so stípikmi
poznáme sice už z gotických meštianskych domov, ale
na charakteristické arkádové pavlače a loggie sa
vykryštalizovali a rozšířili až v renesančnom období.
Pavlače s arkádami na prvom poschodí najčastejšie
umiestňovali na pozdlžnej straně dvorného traktu ;
niekedy sú na dvoch stranách a na viacosových do-
moch i na troch stranách dvora (dom na náměstí
Osloboditelov, č. 45 v Levoči zo začiatku 17. sto-
ročia).
Vzdušné a l’ahko pósobiace arkády nezužovali
dvorné priestory natolko ako plné múry a neboli len
komunikačnými chodbami, ale zároveň vhodnými
přechodnými prvkami medzi vnútornými, uzavretými
priestormi a vonkajším prostředím a prírodným oko-
lím.
Domy s podlubím středověkého typu vyúsťujúcim
na přízemí do námestia alebo do ulice sú u nás zried-

kavé; súvislejší rad sa zachoval iba v Žiline, v Starej
Lubovni, v Levoči a ojedinele napr. v Bardejove
(tzv. Ródyho dom).
Stálost gotických typov obytných meštianskych
domov je najmarkantnejšia v Kremnici; póvodné
dispozície domov nezměnili ani neskoršie přestavby.
Zachovali sa tu viaceré domy s velkými zaklenutými
predsieňami, ďalej úzké jednotraktové i neobyčajne
široké trojtraktové domy — nepravidelný terén tu
nútil prispósobovať ich konkrétnému pozemku, jeho
tvaru a spádu. V meštianskom dome č. 8 na náměstí
I. mája (lekáreň) z druhej polovice 16. storočia sa
zachoval zaujímavý interiér s dřevenou kazetovanou
povalou a intarzovanými dverami a póvodné kované
mreže na schodišti. Samostatné stojací banícky dom
č. 417 z roku 1593, postavený mimo okruhu hradieb,
sčasti murovaný a sčasti dřevený, patřil svojím
typom do Tudovej architektúry, rovnako ako ďalšie
banícke domy v banských mestách a na ich okolí.
Značný počet renesančných domov v tom čase
postavili aj v Krupine a v Pukanci.
V Banskej Stiavnici na Trojičnom náměstí tiež
přestávali váčšinu starších středověkých domov. Ešte
neskorogotický je rubigallovský dom so vstupným
portálom so sedlovým oblúkom z roku 1538 (Trojičné


■W. ^volen, námestie s kostolom, radnicou, školou a zvonivou. Gast veduty J. Willenherga, 1596
loading ...