51

(1668) a pod. V Trenčíne pri přestavbě zaklenuli
trojloďový kostol valenými lunetovými hrebienkovými
klenbami (Sebastiano a N. Bussi, 1553—1560),
v Žiline trojloďový bazilikálny priestor valenou lune-
tovou klenbou a křížovými klenbami (1589), v Slo-
venskej Lupči trojloďovú sieň valenou klenbou s lu-
netami a so sieťou v štuke neznačených rebier (1615),
podobné v Skalici (1622—1640) atď. V Tajove jedno-
lodový priestor uzavřeli křížovými hrebienkovými
klenbami a presbyterium bohatšou sieťovou hrebien-
kovou klenbou (1595-—1597). Dlhý, úzký jednoloďový
kostol v Silici, postavený roku 1525, neskoršie zakryli
dřevenou kazetovanou povalou.
Nové kostoly na dědinách stavali zváčša jednoloďo-
vé, najčastejšie ich uzavřeli valenou klenbou s lune-
tami (Bytča, farský kostol 1590, přestavba 1618,
Vrbové pri Senici 1590, neskoršie přestavby; Hertník
1607—1612, Turá Lúka a Uzovský Šalgov 1610,
Melčice 1611, Súlbv 1616, Horovce 1627, Lozorno

1629, Vinohrady nad Váhom v polovici 17. storočia,
Pusté Úlany 1660, Bodiná 1668 atď.), alebo křížovou
hrebienkovou klenbou (Pondelok 1630, kostol sv.
Barbory v Bytči v polovici 17. storočia, Malá Tfňa
1656 a i.).
Osobitnými typmi sú evanjelické halové kostoly
z druhej třetiny 1 7. storočia, keď sa na Slovensku už
objavovali prvé barokové kostoly, spâté s protirefor-
máciou. Protikladnosť tendencií pri výstavbě baroko-
vých a neskororenesančných kostolov je očividná
osobitne po Tridentskom koncile, keď sa začala
uplatňovat aj pri stavbě kostolov dokladné přemyšlená
taktika protireformácie a na cielavedomú pomoc sa
využívali všetky výtvarné umenia. V katolických
kostoloch nešlo len o slovo, spev a hudbu, o ich po-
čutie, ale najmä aj o vizuálně pósobenie súhrou
všetkýchumění, takmervzmysle,,Gesamtkunstwerku“.
V spojitosti s rozšířením kultu svátých sa zriaďujú
v kostoloch početné kaplnky, stavajú sa popři starých


12. Bytča, niekdajší thurzovský kaštiel, celkový pohlad, Kilián Syroth de Mediolano (z Milána). 1571—1574