DOI Artikel:
Kresák, Fedor: Súčasný vývin štadióna
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51703#0218
86
Filhov stadión (Maracana) v Rio de Janeiro. Foto Mercator
nadvázujúce na predvojnovú európsku, najmä ta-
liansku športovú architektúru. Vrcholným dielom
bol stadión Maracana,25 dnes Filhov stadión, súčasť
rozsiahleho športového areálu v Rio de Janeiro.
Konečný projekt vypracoval v rokoch 1947—1948
kolektiv architektov.26 Urýchlená realizácia do jari
1950 si vyžiadala oveïa vyššie náklady, ako sa před-
pokládalo, a tak sa z projektu areálu všeličo škrtlo27
a nahradilo parkoviskami, ktorých potřeba sa spo-
čiatku podcenila. Čisto fotbalový stadión areálu vý-
razné dominuje, hmota ostatných objektov je v po-
rovnaní s ním malá. Kapacitou hladiska je Maracana
najváčšou športovou stavbou světa: pri finálovom
zápase majstrovstiev světa vo fotbale roku 1950, pre
ktoré štadión postavili, tiesnilo sa v ňom výše 212 500
divákov, čo je podnes vo svete nepřekonaný počet.28
Maracana je kolos amfiteatrálneho typu, takmer
kruhového pôdorysu, s krytým híadiskom o vonkaj-
šom obvode 900 m, teda o priemere 290 m. Tradičný
juhoamerický kruhový pódorys tu pramení predo-
všetkým z úsilia o maximálnu kapacitu. Aby diváka
čo najviac přiblížili k ihrisku, zvolili si projektanti
poschodové hTadisko. Obvyklé juhoamerické bezpeč-
nostně opatrenia obmedzili na širokú betónovú prie-
kopu. Eahkoatletické disciplíny vyčlenili do menšieho
štadióna: poměr hmot hladísk obidvoch štadiónov
najlepšie dokumentuje rozdiel v obïube fotbalu
a 1’ahkej atletiky na juhoamerickej pevnine.
Hladisko Maracany spočívá na ocelbbetónovej
konštrukcii, zvýraznenej vo fasádě. Jeho konkávne
profilovaný povrch spadá velmi mierne; pri obrov-
skej kapacitě sa projektanti zo statických příčin
snažili — hoci aj na úkor viditelnosti — nezodvihnúť
ho do veïkej výšky.29 Spodná časť hladiska je sčasti
terénnou úpravou, sčasti stavbou, kým poschodie
odvážné prečnieva ponad ňu asi o 20 m. Eternitom
Filhov stadión (Maracana) v Rio de Janeiro. Foto Mercator
nadvázujúce na predvojnovú európsku, najmä ta-
liansku športovú architektúru. Vrcholným dielom
bol stadión Maracana,25 dnes Filhov stadión, súčasť
rozsiahleho športového areálu v Rio de Janeiro.
Konečný projekt vypracoval v rokoch 1947—1948
kolektiv architektov.26 Urýchlená realizácia do jari
1950 si vyžiadala oveïa vyššie náklady, ako sa před-
pokládalo, a tak sa z projektu areálu všeličo škrtlo27
a nahradilo parkoviskami, ktorých potřeba sa spo-
čiatku podcenila. Čisto fotbalový stadión areálu vý-
razné dominuje, hmota ostatných objektov je v po-
rovnaní s ním malá. Kapacitou hladiska je Maracana
najváčšou športovou stavbou světa: pri finálovom
zápase majstrovstiev světa vo fotbale roku 1950, pre
ktoré štadión postavili, tiesnilo sa v ňom výše 212 500
divákov, čo je podnes vo svete nepřekonaný počet.28
Maracana je kolos amfiteatrálneho typu, takmer
kruhového pôdorysu, s krytým híadiskom o vonkaj-
šom obvode 900 m, teda o priemere 290 m. Tradičný
juhoamerický kruhový pódorys tu pramení predo-
všetkým z úsilia o maximálnu kapacitu. Aby diváka
čo najviac přiblížili k ihrisku, zvolili si projektanti
poschodové hTadisko. Obvyklé juhoamerické bezpeč-
nostně opatrenia obmedzili na širokú betónovú prie-
kopu. Eahkoatletické disciplíny vyčlenili do menšieho
štadióna: poměr hmot hladísk obidvoch štadiónov
najlepšie dokumentuje rozdiel v obïube fotbalu
a 1’ahkej atletiky na juhoamerickej pevnine.
Hladisko Maracany spočívá na ocelbbetónovej
konštrukcii, zvýraznenej vo fasádě. Jeho konkávne
profilovaný povrch spadá velmi mierne; pri obrov-
skej kapacitě sa projektanti zo statických příčin
snažili — hoci aj na úkor viditelnosti — nezodvihnúť
ho do veïkej výšky.29 Spodná časť hladiska je sčasti
terénnou úpravou, sčasti stavbou, kým poschodie
odvážné prečnieva ponad ňu asi o 20 m. Eternitom