DOI Artikel:
Kresák, Fedor: Súčasný vývin štadióna
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51703#0220
88
Stadión Bernabeu v Madride. Foto ČSTK-Torremocha
z pozdížnych stráň hladisko chýba! Hrubo omietnutá,
v ostrých uhloch lámaná, až expresívna fasáda odpo-
ruje účelu stavby — športom rozdávat radost.
Esteticky vydařenější je Estadio Nacionál v Santiago
de Chile, přestávaný pre futbalové majstrovstvá světa
roku 1962 na kapacitu 97 000 divákov. Nadväzuje
najmä na talianske vzory. Prehfadnou, 1’ahkou fasádou
a amfiteatrálnym pódorysom trocha připomíná Olym-
pijský stadión v Říme. Obojstranné schody v hïadisku
a střecha tribúny s výraznými rebrami dodávajú
stadiónu napätie. Okrem bežeckej dráhy a vodou
naplnenej priekopy obieha ihrisko aj niekoTko metrov
vysoká stená z plexiskla. Zial’, tento štadión vstúpil
do dějin Latinskej Ameriky ako dejisko týrania
a popráv čílskych demokratov po Pinochetovom
fašistickom puči roku 1973.
Prvé velké povojnové stadióny na západe Európy
nadviazali na predvojnový vývin. Římsky Olympijský
stadión32 od Annibale Vitelozziho,33 postavený v ro-
koch 1950—1953, je súčasťou velkého športového
areálu Foro Italico, budovaného postupné počas
20 rokov na severe města, medzi zelenými svahmi
Monte Mario a kalnou Tiberou. Časový odstup
a rušná doba, v ktorej sa stavby rodili, poznačili
charakter areálu: chýba mu jednotná urbanistická
i architektonická koncepcia. Vynikajúce stavby sa tu
striedajú s bombastickými výtvormi fašistickej éry.
Štadión dominuje areálu skór rozmermi ako polohou.
Vznikol na mieste starého velodromu, ktorého zvyšky
z úsporných příčin do něho zabudovali. To negativné
ovplyvnilo pódorys, ktorý má tvar takej výstrednej
elipsy, že jeho označenie za amfiteatrálny znie až
paradoxně. Pri vonkajších parametroch 319 a 186 m
vzdialenosť diváka od protilahlej futbalovej bránky
je 210 m, teda viac ako na Maracane, a 1’ahkoatletické
doskočiská sú umiestnené až za bránkami, hoci
Stadión Bernabeu v Madride. Foto ČSTK-Torremocha
z pozdížnych stráň hladisko chýba! Hrubo omietnutá,
v ostrých uhloch lámaná, až expresívna fasáda odpo-
ruje účelu stavby — športom rozdávat radost.
Esteticky vydařenější je Estadio Nacionál v Santiago
de Chile, přestávaný pre futbalové majstrovstvá světa
roku 1962 na kapacitu 97 000 divákov. Nadväzuje
najmä na talianske vzory. Prehfadnou, 1’ahkou fasádou
a amfiteatrálnym pódorysom trocha připomíná Olym-
pijský stadión v Říme. Obojstranné schody v hïadisku
a střecha tribúny s výraznými rebrami dodávajú
stadiónu napätie. Okrem bežeckej dráhy a vodou
naplnenej priekopy obieha ihrisko aj niekoTko metrov
vysoká stená z plexiskla. Zial’, tento štadión vstúpil
do dějin Latinskej Ameriky ako dejisko týrania
a popráv čílskych demokratov po Pinochetovom
fašistickom puči roku 1973.
Prvé velké povojnové stadióny na západe Európy
nadviazali na predvojnový vývin. Římsky Olympijský
stadión32 od Annibale Vitelozziho,33 postavený v ro-
koch 1950—1953, je súčasťou velkého športového
areálu Foro Italico, budovaného postupné počas
20 rokov na severe města, medzi zelenými svahmi
Monte Mario a kalnou Tiberou. Časový odstup
a rušná doba, v ktorej sa stavby rodili, poznačili
charakter areálu: chýba mu jednotná urbanistická
i architektonická koncepcia. Vynikajúce stavby sa tu
striedajú s bombastickými výtvormi fašistickej éry.
Štadión dominuje areálu skór rozmermi ako polohou.
Vznikol na mieste starého velodromu, ktorého zvyšky
z úsporných příčin do něho zabudovali. To negativné
ovplyvnilo pódorys, ktorý má tvar takej výstrednej
elipsy, že jeho označenie za amfiteatrálny znie až
paradoxně. Pri vonkajších parametroch 319 a 186 m
vzdialenosť diváka od protilahlej futbalovej bránky
je 210 m, teda viac ako na Maracane, a 1’ahkoatletické
doskočiská sú umiestnené až za bránkami, hoci