DOI Artikel:
Kresák, Fedor: Súčasný vývin štadióna
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51703#0222
90
Stadión Nya Ullevi v Goteborgu. Z časopisu Arkitektur
prostřed páťdesiatych rokov podlá projektu F. Cal-
zolariho a A. Roncu.36 Je len futbalový, má tvarové
jednoliate, staticky velmi odvážné okružné poscho-
dové hladisko. Prínosom je najmä riešenie přístupu
do jeho hornej časti. Myšlienku, realizovaná čiastočne
už na Maracane, tu doviedli do logického konca :
přístupové rampy, vedúce na poschodie, obtočili
okolo hl’adiska a vtiahli ich do fasády. Rampy sa
v nej uplatňuji! aj esteticky, opticky ju značné vy-
1’ahčujác.
Stavajú sa, ako sme viděli už v Buenos Aires, aj
dvojposchodové tribuny. Prvá dostalo ešte roku 1922
baseballové ihrisko New York Yankees, no za vtedaj-
šieho stavu techniky ešte na početných stlpoch; takéto
riešenie si vymítili malé rozměry hracej plochy a tým
i hl’adiska. „Cricket Ground“ v Melbourne, určený
ako najváčší austrálsky štadión za dejisko XVI.
olympijských hier, převzal dvojsposchodové hladisko
právě z opačných příčin : pre obrovská plochu ihriska,
ktoré je z nadhladu prehládnejšie. Staré, v duchu
anglickej tradicie postavené hladisko podkovovitého
pódorysu roku 1956 doplnili na eliptické velkou dvoj-
poschodovou tribunou pre 40 000 ludí, ktorá pro-
jektoval Arthur W. Purnell.37 Konzolovito prečnieva-
jáce poschodia stoja na ocelobetónovej stlpovej
konštrukcii. Zaplňajá sa schodišťami, vstávanými do
fasády, ktorá — rovnako ako na starších častiach
hl’adiska — predstiera domová. Stadión je stavebné
nesárodý. Spád spodnej časti hl’adiska je velmi mierny,
viditelnost na európske poměry velmi zlá. A tak toto,
nie podlá jednotného architektonického záměru
vzniknuté, dejisko posledných olympijských hier před
velkým rozmachom televízie imponuje iba svojou
kapacitou 120 000 miest.
Stadión Nya Ullevi v Goteborgu. Z časopisu Arkitektur
prostřed páťdesiatych rokov podlá projektu F. Cal-
zolariho a A. Roncu.36 Je len futbalový, má tvarové
jednoliate, staticky velmi odvážné okružné poscho-
dové hladisko. Prínosom je najmä riešenie přístupu
do jeho hornej časti. Myšlienku, realizovaná čiastočne
už na Maracane, tu doviedli do logického konca :
přístupové rampy, vedúce na poschodie, obtočili
okolo hl’adiska a vtiahli ich do fasády. Rampy sa
v nej uplatňuji! aj esteticky, opticky ju značné vy-
1’ahčujác.
Stavajú sa, ako sme viděli už v Buenos Aires, aj
dvojposchodové tribuny. Prvá dostalo ešte roku 1922
baseballové ihrisko New York Yankees, no za vtedaj-
šieho stavu techniky ešte na početných stlpoch; takéto
riešenie si vymítili malé rozměry hracej plochy a tým
i hl’adiska. „Cricket Ground“ v Melbourne, určený
ako najváčší austrálsky štadión za dejisko XVI.
olympijských hier, převzal dvojsposchodové hladisko
právě z opačných příčin : pre obrovská plochu ihriska,
ktoré je z nadhladu prehládnejšie. Staré, v duchu
anglickej tradicie postavené hladisko podkovovitého
pódorysu roku 1956 doplnili na eliptické velkou dvoj-
poschodovou tribunou pre 40 000 ludí, ktorá pro-
jektoval Arthur W. Purnell.37 Konzolovito prečnieva-
jáce poschodia stoja na ocelobetónovej stlpovej
konštrukcii. Zaplňajá sa schodišťami, vstávanými do
fasády, ktorá — rovnako ako na starších častiach
hl’adiska — predstiera domová. Stadión je stavebné
nesárodý. Spád spodnej časti hl’adiska je velmi mierny,
viditelnost na európske poměry velmi zlá. A tak toto,
nie podlá jednotného architektonického záměru
vzniknuté, dejisko posledných olympijských hier před
velkým rozmachom televízie imponuje iba svojou
kapacitou 120 000 miest.