96


Fasáda Stadia Flaminio. Foto M. Bašo

ihriska: ústupok prefabrikácií tu predsa len nebol
taký ďalekosiahly, hoci hladisko spadá taktiež po
priamke. Stadión tvarové nadväzuje na Nerviho
tvorbu, ktorá výrazné ovplyvnila modernú taliansku
architektům.
V priebehu páťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych
rokov sa prestavujú niektoré velké světové stadióny.
V Británii smeruje vývin z klimatických příčin
k zastrešeniu celého hTadiska (vcelku konzervativně
zakrytie londýnských amfiteatrálnych štadiónov vo
Wembley a White City, přístavby velkých krytých
tribún na Old Trafford v Manchestri alebo v Hills-
borough Parku v Sheffielde). Inde sa zasa stadióny roz-
širujú tak, aby sa pri přestavbě nemuselo rúcať: dostá-
vajú mesiačkové hladisko nelogicky na protilahlej,
oslnenej straně (Olympijský stadión v Tokiu, štadión
Heysel v Bruseli), alebo sa už celkom nefunkčně roz-
širujú na menejhodnotných kratších stranách (Olym-
pijský štadión v Amsterdame, Ibrox Park v Glasgowe,

Solná v Stockholme, Hardturm v Znrichu, Cardiff).
Z týchto velkých prestavieb sa esteticky asi najlepšie
vydařil amfiteatrálny viedenský štadión v Prátri,
rozšířený ešte roku 1956 přístavbou dalšieho prstenca
tribún celkom v duchu póvodnej realizácie O. E.
Schweizera z rokov 1931 —1933.
V ZSSR boli páťdesiate roky obdobím výstavby
štadiónov, šesťdesiate roky skór obdobím velkých
prístavieb a prestavieb. Opúšťa sa staré historizujúce
tvaroslovie a štadióny sa modernizujú i výtvarné.
Přelom tu asi značil velký sovietsky projekt pre
Džakartu,56 dielo kolektivu autorov.57 LJstredný
štadión pre Ázijské hry 1962 mal mať kapacitu 100 000
miest a pôdorysom i dispozíciou mal pripomínať
moskovské Lužniky. Pokrok oproti Lužnikám spočíval
najma v poschodovom hïadisku a modernom tvaro-
sloví. Okružné hladisko mala zakrývať střecha, podo-
pretá i zakotvená na jeho vonkajšom okraji, vyčnieva-
júca 48 m smerom do ihriska a 12 m ponad fasádu.