Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

102


Stadión Parc des Princes v Paříži- Foto F. Kresák

Zakrytím celého hïadiska a uspořádáváním zápasov
najmä večer sa rozdiel v kvalitě miest na oslnenej
a zaclonenej straně značné stiera, a preto ho Parc des
Princes ani nerespektuje : hl’adisko je symetrické podlá
obidvoch osí. Po vnútornom okraji střechy vo výške
asi 30 m obieha ochodza, vedúca k tam umiestneným
reflektorom a reproduktorům. Napátý výraz, vyvo-
laný prudkým spádom tribúny, tlmí radostná fareb-
nosť. Prakticky tvarované sedadla sú z umelej hmoty.
Vonkajšia fasáda je nabitá iluzívnym pohybům.
Výrazné nosné rámy z hrubo opracovaného pred-
pátého betonu, na ktorých štadión zvonka stavia svoj
výtvarný výraz, majú expresívne tvary a vlnovku
střechy hTadiska pretínajú v rýchlom rytme. Architekt
sa záměrně vyhýba pravému uhlu, upřednostňuje
křivky. Jeho výtvarné poňatie je vyslovené dynamic-
ké, organické, monumentálně, až sochárske. Stadión
so 40-metrovým previsom 15—30 cm hruběj škrupi-

novej střechy vyniká i konstrukčně. Fasáda s výrazným
vonkajším okružným koridorom je pósobivá a.j po-
užitím ušTachtilých materiálov, tmavého skla a fa-
rebných kovov, no rušivo působí blízka diaTnica,
bezohTadne pretínajúca východný okraj Boulognes-
kého lesíka, i nedostatok zelene v bezprostrednom
okolí štadióna.
Protikladem tohto dynamicky poňatého objektu je
intímna, radostná atmosféra juhofrancúzskeho šta-
dióna v Nice z roku 1972. Poschodie jeho tribúny
podopierajú podpěry, stojace už mimo půdorysu
hTadiska. Půdorysná křivku tribúny nahrádza pravý
uhol : pokojnú funkcionalistickú architektům tohto
prevažne pre Tahkú atletiku určeného štadióna oži-
vuje rozhodcovský mostík přistávaný k hornému
okrajů rampy tribúny, prudko čnejúci smerom do
ihriska podobné ako v Bordeaux.
Pri doterajšom hodnotení sme si málo všímali