DOI article:
Kresák, Fedor: Súčasný vývin štadióna
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51703#0239
107
Olympijský stadión v Montreale pri otvorení XX. olympijských hier. Foto archív ČSTK, Bratislava
tektov. Stadión postavili začiatkom sedemdesiatych
rokov s kapacitou 70 000 divákov.
Všetky doterajšie typy závěsných striech mal pře-
konat stadión pre XXI. olympijské hry v Montreale.86
Projektoval ho R. Taillibert — autor pařížského
Parc des Princes, na ktorý montrealský štadión v ne-
jednom ohl’ade, no najmä svojou uzavretosťou voči
okoliu nadväzuje — so spolupracovníkům A. Daous-
tom.87 Strmo spadajúce, zdvojené poschodové hla-
disko olympijského štadióna pokrývá střecha na
mohutných ocelbbetónových rebrách. Jej vnútorný
okraj i tu prstencovito obieha okružná ochodza, ktorá
sprístupňuje reflektory a reproduktory, kým po von-
kajšom okraji vedie — takisto ako v Paříži — druhá
ochodza, ktorá umožňuje cirkuláciu divákov a vstup
na obidve poschodia. Spodný okraj hl’adiska značné
převyšuje ihrisko. Obidva vchody na závodisko sú na
jeho kratšej straně z obidvoch stráň informačnej
tabule-obrazovky a vytínajú z hl’adiska menejcenné
plochy. Pri pohlade na fasádu je rytmus nosných
rámov střechy rýchly ako na Parc des Princes, no
pravidelnější a tým celkový výraz pokojnější; o to
intenzívnejšie sa nosné rámy uplatňujú v dramatickém
interiéri. Trocha pokojnejšie tvary majestátného
montrealského štadióna súvisia s jeho pódorysom —
je oválný, amfiteatrálny, čo bolo ústupkom i tak už
komplikovanej konštrukcii — aj s formou střechy,
kulminujúcej tentoraz nie bodmi zlomu nosných
rámov, ale okružnou technickou ochodzou, čo zasa
súvisí s póvodným architektonickým zámerom. Za
nepriaznivého poëasia sa totiž málo zakrývat aj
ihrisko priesvitnou závěsnou střechou, spúšťanou
k ochodzi ocelovými lanami zo 168 m vysokého, do
ihriska nakloněného stožiara,88 tvarom tak expresív-
neho, že tu možno skutočne hovořit o sochárskom
poňatí architektúry. Spuštěním závesnej střechy by sa
Olympijský stadión v Montreale pri otvorení XX. olympijských hier. Foto archív ČSTK, Bratislava
tektov. Stadión postavili začiatkom sedemdesiatych
rokov s kapacitou 70 000 divákov.
Všetky doterajšie typy závěsných striech mal pře-
konat stadión pre XXI. olympijské hry v Montreale.86
Projektoval ho R. Taillibert — autor pařížského
Parc des Princes, na ktorý montrealský štadión v ne-
jednom ohl’ade, no najmä svojou uzavretosťou voči
okoliu nadväzuje — so spolupracovníkům A. Daous-
tom.87 Strmo spadajúce, zdvojené poschodové hla-
disko olympijského štadióna pokrývá střecha na
mohutných ocelbbetónových rebrách. Jej vnútorný
okraj i tu prstencovito obieha okružná ochodza, ktorá
sprístupňuje reflektory a reproduktory, kým po von-
kajšom okraji vedie — takisto ako v Paříži — druhá
ochodza, ktorá umožňuje cirkuláciu divákov a vstup
na obidve poschodia. Spodný okraj hl’adiska značné
převyšuje ihrisko. Obidva vchody na závodisko sú na
jeho kratšej straně z obidvoch stráň informačnej
tabule-obrazovky a vytínajú z hl’adiska menejcenné
plochy. Pri pohlade na fasádu je rytmus nosných
rámov střechy rýchly ako na Parc des Princes, no
pravidelnější a tým celkový výraz pokojnější; o to
intenzívnejšie sa nosné rámy uplatňujú v dramatickém
interiéri. Trocha pokojnejšie tvary majestátného
montrealského štadióna súvisia s jeho pódorysom —
je oválný, amfiteatrálny, čo bolo ústupkom i tak už
komplikovanej konštrukcii — aj s formou střechy,
kulminujúcej tentoraz nie bodmi zlomu nosných
rámov, ale okružnou technickou ochodzou, čo zasa
súvisí s póvodným architektonickým zámerom. Za
nepriaznivého poëasia sa totiž málo zakrývat aj
ihrisko priesvitnou závěsnou střechou, spúšťanou
k ochodzi ocelovými lanami zo 168 m vysokého, do
ihriska nakloněného stožiara,88 tvarom tak expresív-
neho, že tu možno skutočne hovořit o sochárskom
poňatí architektúry. Spuštěním závesnej střechy by sa