DOI Artikel:
Kresák, Fedor: Súčasný vývin štadióna
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51703#0242
110
Tribuna štadióna Slovana Bratislava po dostavbě. Foto F. Kresák
a americkému futbalu. Jeho strmé, nekryté, výstředné
eliptické poschodové amfiteatrálne hïadisko připo-
míná baseballové.
Najvydarenejší stadión týchto rokov je asi v Splite.
Vybudovali ho pre Stredomorské hry 1979. Má oboj-
stranne mesiačkový symetrický pódorys, tvarom pri-
pomínajúci mušTu. Hïadisko s kapacitou 50 000 miest
spočívá na konštrukcii a je zakryté ïahkou střechou
z umelej hmoty.
Pre XXII. olympijské hry v Moskvě z úsporných
příčin v podstatě iba zrenovovali Ústredný štadión
v Lužnikách. Zmodernizovali sa najmä priestory
pod tribúnami, fasáda ostala póvodná. Výtvarné
zaujímavo vyriešili tradičný olympijský oheň, umiest-
nený na hornom okraji hïadiska oproti čestnej lóži.91
Zdánlivý vertikálny pohyb zlatistej čase s ohňom
z listového alumínia rozkladajú křivky na jej pozadí
do stráň a široký pás taktiež zlatistej, ale bledšie tóno-
vanej plochy pozadia ho vedie po obidvoch křidlách
vpřed, smerom do ihriska: je to takmer až sochárska
myšlienka nabitá pohybom, avšak rušiaca doterajšiu
kompozičnú zomknutosť hmoty štadióna. Velkou
televíznou obrazovkou, umožňujúcou opakovanie
záznamu alebo prenášanie obrazu z iných športovísk,
moskovský štadión nezaostal za svojím montrealským
predchodcom. No ani výtvarným, ani technickým
vrcholom moskovských hier nebol Ústredný štadión,
ale novovybudované objekty: najváčší a asi aj naj-
krajší velodrom světa v Krylatskom, hala Družba
alebo športový komplex na prospekte Mira, najmä
jeho krytý plavecký bazén.92
Naša športová architektura sa v šesťdesiatych rokoch
pokúšala dohnať to, čo v minulosti zameškala. Kým
váčšina socialistických krajin si v pätdesiatych rokoch
vybudovala velké športové areály, u nás k tomu ne-
došlo. Až v lete 1960 sme vypísali súťaž na projekt
Tribuna štadióna Slovana Bratislava po dostavbě. Foto F. Kresák
a americkému futbalu. Jeho strmé, nekryté, výstředné
eliptické poschodové amfiteatrálne hïadisko připo-
míná baseballové.
Najvydarenejší stadión týchto rokov je asi v Splite.
Vybudovali ho pre Stredomorské hry 1979. Má oboj-
stranne mesiačkový symetrický pódorys, tvarom pri-
pomínajúci mušTu. Hïadisko s kapacitou 50 000 miest
spočívá na konštrukcii a je zakryté ïahkou střechou
z umelej hmoty.
Pre XXII. olympijské hry v Moskvě z úsporných
příčin v podstatě iba zrenovovali Ústredný štadión
v Lužnikách. Zmodernizovali sa najmä priestory
pod tribúnami, fasáda ostala póvodná. Výtvarné
zaujímavo vyriešili tradičný olympijský oheň, umiest-
nený na hornom okraji hïadiska oproti čestnej lóži.91
Zdánlivý vertikálny pohyb zlatistej čase s ohňom
z listového alumínia rozkladajú křivky na jej pozadí
do stráň a široký pás taktiež zlatistej, ale bledšie tóno-
vanej plochy pozadia ho vedie po obidvoch křidlách
vpřed, smerom do ihriska: je to takmer až sochárska
myšlienka nabitá pohybom, avšak rušiaca doterajšiu
kompozičnú zomknutosť hmoty štadióna. Velkou
televíznou obrazovkou, umožňujúcou opakovanie
záznamu alebo prenášanie obrazu z iných športovísk,
moskovský štadión nezaostal za svojím montrealským
predchodcom. No ani výtvarným, ani technickým
vrcholom moskovských hier nebol Ústredný štadión,
ale novovybudované objekty: najváčší a asi aj naj-
krajší velodrom světa v Krylatskom, hala Družba
alebo športový komplex na prospekte Mira, najmä
jeho krytý plavecký bazén.92
Naša športová architektura sa v šesťdesiatych rokoch
pokúšala dohnať to, čo v minulosti zameškala. Kým
váčšina socialistických krajin si v pätdesiatych rokoch
vybudovala velké športové areály, u nás k tomu ne-
došlo. Až v lete 1960 sme vypísali súťaž na projekt