112


Stadión Evžena Rosického v Prahe. Foto F. Kresák

Sociálně zariadenia pre športovcov — oproti váčšine
projektov, vyčleňujúcich ich zo štadióna — mali byť
v přístavbě čelnej časti tribúny.
Nová súťaž roku 1971 kládla zvýšené požiadavky
na urbanistické riešenie, na nadváznosť objektov a na
začlenenie areálu do terénu i do danej zástavby,
s menším dórazom na jednotlivé objekty. Tak sa
stalo, že projekty nezohladnili v plnej miere najnovšie
poznatky o optimálnom pôdoryse a hïadisko nechali
zváčša nezakryté.
Súťaž na maninský areál roku 1961 bol prelomom
vo vývine športovej architektúry v ČSSR : po prvý
raz sa tu objavuje mesiačkový pôdorys hl’adiska,97
kompaktně poschodové hïadisko i závěsná konštruk-

cia střechy, no najmä riešenie velkého športového
areálu v rámci města. Realizácie ešte dlho za ňou
zaostávali.
Mesiačkový pôdorys hl’adiska dostal ako prvý,
a dosial jediný, ostravský Stadión na Bazaloch, do-
končený roku 1968 rozšířením náprotivnej časti
hlavnej tribúny. Má kapacitu 35 000 miest. Přibližné
v tom istom čase podlá projektu VI. Syrovátku, F.
Šamana a C. Mandela přestávaný stadión pražskej
Sparty na Letnej má po prvý raz poschodové hïadisko
okolo viac ako troch stráň fútbalového ihriska; dopíňa
ho hlavná tribúna z roku 1934. Eahká konštrukcia je
zvýrazněná aj vo fasádě. Stadión má tmavé, až příliš
tlmené farby, je vkusný, nepatetický. Jeho vzhlad