11'3


Městský stadión v Košiciach. Foto archív ČSTK, Bratislava

utrpěl dodatočne namontovanými reflektormi. Osvet-
lenie z nárožných stožiarov by bolo ovela estetickej-
šie, no nedalo sa uskutočniť pre tesnosť parcely.
Koncom šesťdesiatych rokov sa uplatňuji! 1’ahké
kovové konštrukcie striech s podpěrami vtiahnutými
až k hornému okrajů hTadiska (stadión v Hradci
Králové s hlavnou tribúnou krytou zubovito lámanou
střechou, ako aj v Třinci s váhou střechy přenesenou
šikmými podpěrami už mimo pôdorysu hl’adiska).
Používají! sa aj závěsné střechy. Prvú dostává roku
1968 stadión NHKG v Ostrave-Karvinej : střecha
tribúny, zakotvená na okraji jej hornej ochodze, visí
na spojených šikmých stožiaroch, zaklesnutých do
nosných rámov hl’adiska.
Na Slovensku nastáva přelom vo vývine až roku
1975 dokončením druhej etapy přestavby štadióna
bratislavského Slovana na Tehelnom Poli a výstavbou
městského štadióna v Košiciach. Kým štadión Interu
v Bratislavě postavili ešte uprostřed šesťdesiatych
rokov v tradičnej amfiteatrálnej podobě s poměrně

zlým kontaktom ihriska a hl’adiska, susedný Slovan
dostává K. Stasselom projektovaní! tribúnu s 5760
miestami na sedenie, krytů závěsnou střechou na
šikmých stožiaroch, o ktoré sa súčasne opierajú nosné
rámy strměj, po priamke spadajúcej plochy hTadiska
z prefabrikátov.. Hoci povodný záměr bol velkory-
sejší,98 nová tribúna pomohla navodit napátú, no
radostmi atmosféru veTkých střetnutí a zodpovedá
požiadavkám funkčně aj esteticky. V ďalšej etape
výstavby má štadión dostať štýlovo i konštrukčne
podobni!, ešte váčšiu tribunu namiesto dnešnej už
zastaranej hlavnej tribúny.
Košický štadión je ústredným objektem velkého
športového areálu. Má nekryté násypové po priamke
spadajúce hladisko rovnako vysoké i strmé na všetkých
štyroch stranách fotbalového. ihriska. Tvar hl’adiska
zdaleka nie je ideálny, umožňuje však neskoršie roz-
šírenie poschodovými ■ tribúnami. Kontakt divákov
s, ihriskom je lepší ako na hociktorom inom veTkom
štadióne v ČSSR. Tesne k ihrisku přimknuté hladisko