Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 114
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0246
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
114

oddel'uje -— po prvý raz u nás — iba mantinel s prie-
kopou. Kapacita hïadiska je 40 000 pohodlné sedia-
cich divákov, všetky miesta majú operadlá. Na sta-
dióne jasných farieb převláda symetria a priamky
výrazné prevažujú nad křivkami, takže celok pósobí
vyrovnaným dojmom.
Za najkrajší stadión v CSSR možno bezpochyby
považovat Stadión Evžena Rošického v Prahe na
Strahove." Přestávali ho v rokoch 1977—1978 podlá
projektu Svatopluka Zemana a Petra Kutnara a po-
menovali ho po bývalom Československem Tahkoatle-
tickom reprezentantovi, ilegálnom pracovníkovi a ko-
munistickom novinářovi, popravenom za heydrichiá-
dy. Stadión má tradičný, přibližné amfiteatrálny pó-
dorys, ktorý lepšie vyhovuje lahkej atletike ako lopto-
vým hrám. Jeho ponecháním stavba zlačněla. Zo
starého štadióna ostala hlavná tribúna a využili sa
násypy okolo ostatných stráň. Hïadisko je strmé,
vysoké a uzavreté: jednak kvóli viditelnosti — ved
najzaujímavejšie disciplíny, běhy, sa odohrávajú po
jeho vnútornom okraji —jednak preto, lebo stadión,
podobné ako londýnsky vo Wembley, stojí na kopci,
takže v minulosti tu Tahkoatletické výkony značné
znehodnocoval vietor. Táto okolnost spósobila, že
hladisko skutočne tak trocha připomíná anglické,
prispósobené taktiež klimatickým podmienkam. Pestré
farby interiéru vyvolávají! pocit radostného očakáva-
nia a pohody, hoci velkolepý výhlad do krajiny sa
zakrytím hïadiska stratil; túto menšiu daň stadión
odviedol podstatnému zvýšeniu svojej funkčnosti
a architektonickej krásy. Intenzívně umělé osvetlenie
spočívá jednak na dramaticky nakloněných stožia-
roch, jednak na zábradlí na střechách obidvoch
pozdížnych tribún. Střechy sú podopreté šikmými
vtiahnutými ocelovými stlpikmi, pripomínajúcimi
P. L. Nerviho. Hladisko obieha a sceïuje biely manti-
nel a plytká betonová priekopa pre fotografov, filmá-
rov a technických pracovníkov. Mantinel nepokrývají!
obvyklé reklamy, čo pósobí obzvlášt sympaticky.
Kapacita hïadiska je 45 000 váčšinou sediacich divá-
kov; len spodné časti za zákrutami slúžia na státie.
Kým priestory pod tribúnami slúžia predovšetkým
divákom, šatné pre športovcov sú v tribúne susedného
štadióna Tankistu, spojenej so Štadiónom Evžena
Rošického krytými prechodmi ponad prístupovú cestu
a tvoriacej s jeho fasádou jeden architektonický celok.
Hlavný přístup od Hradčian je skutočne monu-
mentálny. Vonkajší vzhl’ad sa záměrně snaží o súzvuk

s přírodou. Dokonca aj kovové obklady fasády sú
v nevtieravých prírodných farbách. Borovicami vy-
sadené násypy a rešpektovanie existujúcej zelene,
kontrastuj úce napr. s betonovým okolím pařížského
Parc des Princes, sú ukážkou nielen citlivosti archi-
tektův, ale aj ohladuplnosti pracovníkov, ktorí štadión
stavali. Štadión Evžena Rošického, hoci po konštrukč-
nej stránke nie je nijako revolučný, patří medzi naj-
krajšie v Europe.100
*
Záverom si možno položit otázku, aký bude vývin
otvorených štadiónov v budúcnosti. Televízia ukončila
éru mamutích štadiónov. Velká vzdialenosť od dejiska
událostí zoslabuje intenzitu divákovho zážitku na-
toïko, že ak klesne pod určitú hranicu, divák dá
přednost jeho priblíženiu na obrazovko. Preto i naj-
váčšie Stadióny budúcnosti už sotva prekročia hranicu
100 000 miest. Diferenciácia štadiónov podlá druhov
športu bude pokračovat. Pre kolektivně hry sa našiel
optimálny mesiačkový pôdorys hïadiska s převahou
miest na straně odvrátenej od slnka. Avšak najnovší
vývin spochybnil aj tento typ pódorysu: velké poduja-
tia sa čoraz viac konajú pri umelom osvětlení, ked
obidve strany hïadiska sú si rovnocenné. Eahká
atletika sa tomuto riešeniu bude asi musieť ešte dlho
prispósobovať z ekonomických příčin, hoci podobný
výskům, aký vykonal v dvadsiatych rokoch G. Had-
den na štadiónoch pre americký futbal, by priniesol
celkom iný optimálny tvar. Budúcnosť patří poscho-
dovým hTadiskám, krytým zavěšenou střechou. Pokrok
v stavebnej technologii a technike sa premietne aj do
výstavby štadiónov, hoci možno neraz negativné
ovplyvní pôdorys, ako aj profiláciu hïadiska: funkčně
najvýhodnejšie riešenie nie je vždy najvýhodnejšie
technicky ani ekonomicky. Vchody do ihriska, komu-
nikácie a vóbec priestory, ktoré neslúžia divákovi
priamo, budú zaberať z povrchu hïadiska minimálnu
plochu. Všetky miesta budú na sedenie. Viac sa bude
dbát na pohodlie diváka, spoločenské zariadenia
a estetiku prostredia. Rozdiel v kvalitě vybavenia
miest odpadne, aj čestné lóže časom zaniknú. Iba
pracovníci tlače, rozhlasu, a najmá televizie, sprostred-
kujúci zážitok dalším divákom, budú vybavením
upřednostnění. Kedže maximálna kapacita hïadiska
je vopred určená, nebudú také časté přístavby a pře-
stavby. Velké Stadióny budú vznikat naraz, podlá
jednotného výtvarného záměru, ako slohovo ucelené
loading ...