DOI Artikel:
Kresák, Fedor: Súčasný vývin štadióna
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51703#0247
115
architektonické diela. Keďže súčasnosť už přiznala
športovým objektom primerané společenské posta-
venie, ich projektantmi budú popřední architekti-
-špecialisti. Vývin možno smeruje k zakrytým šta-
diónom, poskytujúcim regulárnejšie podmienky na
súťaženie. Bola by to zároveň aj škoda — ved příroda
je tým najlepším prostředím na regeneráciu sil a ani
vrcholový sport by sa nemal od nej izolovať. Velké
štadióny budú ústrednými objektmi športových kom-
plexov. Budú stát uprostřed menších ihrísk, zelene
a blízko vody, v priestoroch, kde je vylúčená pre-
mávka. Budú spojené s mestom hromadnou, okolie
neznečišťujúcou dopravou; automobilové parkoviská
a frekventované cesty v ich okolí sú, dúfame, dočasným
javom. Do bezprostrednej blízkosti štadióna pojde
divák pešo, do hladiska bude vstupovat širokými,
pohodlnými rampami. No účelom velkých štadiónov
nebude poskytovat divákom len vzruch a zábavu, ale
predovšetkým priviesť ich na okolité ihriská. Tak si
aspoň představujeme funkciu štadióna v socialistickej
spoločnosti.
Máloktorý stavebný typ je tak přísné viazaný
funkčnými požiadavkami ako právě športový štadión.
Jeho závodisko musí zodpovedať komplikovaným
športovým pravidlám a hladisko poskytovat optimálně
možnosti prizerať sa. Avšak máloktorý stavebný typ
zodpovedá duchu súčasnosti do tej miery ako právě
on. Zhromažďuje ludí spátých společným záujmom.
Stavebné dielo sa v ňom prelína s přírodou, ktorá
samým zeleným trávnikom ihriska a oblohou nad ním
vniká do architektúry. Otvára sa do svojho okolia vy-
jadrujúc túžbu člověka po slobodě a širokom rozlete.
Myšlienku 1'udskej solidarity vyjadřuje ako málo-
ktorý iný stavebný typ. Preto možno očakávať, že
v budúcnosti bude ešte vyhladávanejším námetom
architektonickej tvorby.
Poznámky
1 Bližšie pozři KRESÁK, Vývin športového štadióna do
druhej světověj vojny. Ars ’77—78, s. 22—50. K literatúre uve-
denej v pozn. 1 c. d. třeba přidat: WIMMER, M.: Olympic
buildings. Leipzig 1976 a VERSPOHL, F.-J.: Stadionbauten
von der Antike zur Gegenwart. Regie und Selbsterl'ahrung der
Massen. Giessen 1976.
2 KAMENSKIJ, V. A. : 250 let Leningradu. Architektura ČSR,
1957, č. 8, s. 381—392; Urz^dzenia sportowc. Praca zbiorowa
pod redakejq R. Wirszylly. Warszawa 1959, s. 304; CHAZA-
NOVA, V.: Massovoe i unikatnoc v architektuře sovetskich
obščestvennych sooruženij poslevoennogo perioda. In: Voprosy
sovetskogo izobrazitelnogo iskusstva i architektury. Moskva 1973,
s. 93—144, o stadióne s. 103—105 a pozn. 9.
3 BELLUŠ, E. : Typológia budov sociálnych a športových. Bra-
tislava 1957, s. 208; Architektura SSSR, 1969, č. 12, s. 48; Archi-
tektura SSSR, 1970, č. 4, s. 20.
4 Kapacity hladísk uvádzame pre zbežnú orientáciu čitatefa.
Sú len přibližné a spravidla zodpovedajú stavu pri otvorení
štadióna. Menia sa přestavbami, rozšiřováním sektorov na sedenie
na úkor celkovej kapacity, ba i ročnou dobou — v lete majú
sektory na státie váčšiu kapacitu ako v zimě.
5 KOČÍ, J.: Sportové centrum v Lipsku. Architektura ČSR,
1957, č. 3, s. 139—140; Urzqdzenia sportowe, s. 326.
6 Myšlienkou vybudovat’ v týchto miestach športový areál sa
zaoberali už za weimarskej republiky.
7 Štadión v Lipsku má — rovnako ako takmer súčasne budovaný
Olympijský štadión v Říme — už 7 okružných a 10 Sprintérských
běžeckých dráh. Až Olympijský štadión v Tokiu dostal pri pře-
stavbě roku 1960 osem okružných běžeckých dráh.
8 WIRSZYLLO, R. : Stadion dziesiçciolecia w Warszawie.
Architektura, 1955, č. 8(94), s. 225—230; Urz^dzenia sportowe,
s. 318—319.
9 Stade de Silésie a Chorzow, Pologne. Architecture d’aujour-
d’hui 1958, p. 76, s. 8—9; Stadion i Chorzow, Polen. Arkitektur,
1959, č. 6, s. 146; Architektura, 1968, č. 6, s. 236.
10 KRESÁK, F.: c. d., s. 35.
11 ORTNER, R.: Sportbauten. Berlin-München 1956, s.
280—281.
12 Riešenie velmi podobné nerealizovanému projektu J. Kříža
pre Sláviu Praha z roku 1936.
13 Stade de Hanovre, Allemagne. Architecture d’aujourd’hui,
1958, č. 76, s. 4—5: Stadion i Hannover, Västtyskland. Arkitek-
tur, 1959, č. 6, s. 146.
14 Spolupracovník R. Konwiarz, statik inž. FI. Gocmann.
15 KRESÁK, F. : c. d. s. 42—43.
16 MERCANDINO, C.: Impianti sportivi. Milano 1966. Zv. 1,
s. 198—199; Urz^dzenia sportowe, s. 327.
17 MAJOR, M. : Deset let maďarské architektury. Architektura
ČSR, 1957, č. 7, s. 347—362; Urz^dzenia sportowe, s. 322.
18 K. Dávid, P. Borsonay, Z. Harmos, T. Fecskes, J. Gilyen.
19 Hlavného architekta štadióna, K. Dávida, myšlienka hladiska
tohto typu velmi přitahovala. Pochádza od něho — spolu s J.
Juhászom a F. Kissom — aj neuskutečněný projekt viacúčelového
štadióna pre Budapešť, který je v podstatě opakováním Le
Corbusierovho návrhu Grand centre populaire de loisirs z rokov
1936—1937. Pozři ORTNER, R. : c. d., s. 85.
20 Publikácia Urzqdzcnia sportowe na s. 322 uvádza jeho
dnešnú kapacitu 78 000, po vtedy ešte plánovanej dostavbě
100 000 divákov.
21 Bolšoj moskovskij stadion. Architektura i stroitelstvo Moskvy,
1955, č. 11, s. 23—25; J. B.: Lužniky, najmodernejší športový
kombinát. Start, 1, č. 15, 13. 4. 1956, s. 12; Urzadzenia sportowe,
s. 317.
22 LISSITZKY, El: Russland. Architektur für eine Weltrevo-
lution. Wien 1930.
23 Architekti A. Vlasov, I. Rožin, N. Ullas a A. Chrjakov, inži-
nieri V. Nasonov, V. Polikarpov a N. Ricžnikov.
24 PAROUBEK, Jaroslav: Architektura sportovních a tělo-
výchovných zařízení v ČSSR. Architektura ČSSR, 1961, č. 8,
text na s. 539, obr. 1269 a 1272.
25 Představuje sa najváčší štadión: Maracana. Štart, 1, č. 32,
10. 8. 1956, s. 8—9 (Podl'a Schweizerische Bauzeitung.) ORTNER
R.: c. d., s. 296—297; Urzqdzenia sportowe, s. 305, 320.
26 Architekti P. Bastos, A. Carneiro, R. Galvao, O. Azevedo
a inžinieri A. Noronha, P. Gragoso, S. Souza a A. Costa.
27 Krytá plaváreň, tenisová hala, prírodné divadlo, strclnica,
tréningové basketbalové ihriská. Póvodný projekt pozři v litera-
túre pod pozn. 25.
28 Neskoršou premenou velkej časti sektorov na státie na miesta
na sedenie sa jeho kapacita znížila asi na 150 000 divákov
architektonické diela. Keďže súčasnosť už přiznala
športovým objektom primerané společenské posta-
venie, ich projektantmi budú popřední architekti-
-špecialisti. Vývin možno smeruje k zakrytým šta-
diónom, poskytujúcim regulárnejšie podmienky na
súťaženie. Bola by to zároveň aj škoda — ved příroda
je tým najlepším prostředím na regeneráciu sil a ani
vrcholový sport by sa nemal od nej izolovať. Velké
štadióny budú ústrednými objektmi športových kom-
plexov. Budú stát uprostřed menších ihrísk, zelene
a blízko vody, v priestoroch, kde je vylúčená pre-
mávka. Budú spojené s mestom hromadnou, okolie
neznečišťujúcou dopravou; automobilové parkoviská
a frekventované cesty v ich okolí sú, dúfame, dočasným
javom. Do bezprostrednej blízkosti štadióna pojde
divák pešo, do hladiska bude vstupovat širokými,
pohodlnými rampami. No účelom velkých štadiónov
nebude poskytovat divákom len vzruch a zábavu, ale
predovšetkým priviesť ich na okolité ihriská. Tak si
aspoň představujeme funkciu štadióna v socialistickej
spoločnosti.
Máloktorý stavebný typ je tak přísné viazaný
funkčnými požiadavkami ako právě športový štadión.
Jeho závodisko musí zodpovedať komplikovaným
športovým pravidlám a hladisko poskytovat optimálně
možnosti prizerať sa. Avšak máloktorý stavebný typ
zodpovedá duchu súčasnosti do tej miery ako právě
on. Zhromažďuje ludí spátých společným záujmom.
Stavebné dielo sa v ňom prelína s přírodou, ktorá
samým zeleným trávnikom ihriska a oblohou nad ním
vniká do architektúry. Otvára sa do svojho okolia vy-
jadrujúc túžbu člověka po slobodě a širokom rozlete.
Myšlienku 1'udskej solidarity vyjadřuje ako málo-
ktorý iný stavebný typ. Preto možno očakávať, že
v budúcnosti bude ešte vyhladávanejším námetom
architektonickej tvorby.
Poznámky
1 Bližšie pozři KRESÁK, Vývin športového štadióna do
druhej světověj vojny. Ars ’77—78, s. 22—50. K literatúre uve-
denej v pozn. 1 c. d. třeba přidat: WIMMER, M.: Olympic
buildings. Leipzig 1976 a VERSPOHL, F.-J.: Stadionbauten
von der Antike zur Gegenwart. Regie und Selbsterl'ahrung der
Massen. Giessen 1976.
2 KAMENSKIJ, V. A. : 250 let Leningradu. Architektura ČSR,
1957, č. 8, s. 381—392; Urz^dzenia sportowc. Praca zbiorowa
pod redakejq R. Wirszylly. Warszawa 1959, s. 304; CHAZA-
NOVA, V.: Massovoe i unikatnoc v architektuře sovetskich
obščestvennych sooruženij poslevoennogo perioda. In: Voprosy
sovetskogo izobrazitelnogo iskusstva i architektury. Moskva 1973,
s. 93—144, o stadióne s. 103—105 a pozn. 9.
3 BELLUŠ, E. : Typológia budov sociálnych a športových. Bra-
tislava 1957, s. 208; Architektura SSSR, 1969, č. 12, s. 48; Archi-
tektura SSSR, 1970, č. 4, s. 20.
4 Kapacity hladísk uvádzame pre zbežnú orientáciu čitatefa.
Sú len přibližné a spravidla zodpovedajú stavu pri otvorení
štadióna. Menia sa přestavbami, rozšiřováním sektorov na sedenie
na úkor celkovej kapacity, ba i ročnou dobou — v lete majú
sektory na státie váčšiu kapacitu ako v zimě.
5 KOČÍ, J.: Sportové centrum v Lipsku. Architektura ČSR,
1957, č. 3, s. 139—140; Urzqdzenia sportowe, s. 326.
6 Myšlienkou vybudovat’ v týchto miestach športový areál sa
zaoberali už za weimarskej republiky.
7 Štadión v Lipsku má — rovnako ako takmer súčasne budovaný
Olympijský štadión v Říme — už 7 okružných a 10 Sprintérských
běžeckých dráh. Až Olympijský štadión v Tokiu dostal pri pře-
stavbě roku 1960 osem okružných běžeckých dráh.
8 WIRSZYLLO, R. : Stadion dziesiçciolecia w Warszawie.
Architektura, 1955, č. 8(94), s. 225—230; Urz^dzenia sportowe,
s. 318—319.
9 Stade de Silésie a Chorzow, Pologne. Architecture d’aujour-
d’hui 1958, p. 76, s. 8—9; Stadion i Chorzow, Polen. Arkitektur,
1959, č. 6, s. 146; Architektura, 1968, č. 6, s. 236.
10 KRESÁK, F.: c. d., s. 35.
11 ORTNER, R.: Sportbauten. Berlin-München 1956, s.
280—281.
12 Riešenie velmi podobné nerealizovanému projektu J. Kříža
pre Sláviu Praha z roku 1936.
13 Stade de Hanovre, Allemagne. Architecture d’aujourd’hui,
1958, č. 76, s. 4—5: Stadion i Hannover, Västtyskland. Arkitek-
tur, 1959, č. 6, s. 146.
14 Spolupracovník R. Konwiarz, statik inž. FI. Gocmann.
15 KRESÁK, F. : c. d. s. 42—43.
16 MERCANDINO, C.: Impianti sportivi. Milano 1966. Zv. 1,
s. 198—199; Urz^dzenia sportowe, s. 327.
17 MAJOR, M. : Deset let maďarské architektury. Architektura
ČSR, 1957, č. 7, s. 347—362; Urz^dzenia sportowe, s. 322.
18 K. Dávid, P. Borsonay, Z. Harmos, T. Fecskes, J. Gilyen.
19 Hlavného architekta štadióna, K. Dávida, myšlienka hladiska
tohto typu velmi přitahovala. Pochádza od něho — spolu s J.
Juhászom a F. Kissom — aj neuskutečněný projekt viacúčelového
štadióna pre Budapešť, který je v podstatě opakováním Le
Corbusierovho návrhu Grand centre populaire de loisirs z rokov
1936—1937. Pozři ORTNER, R. : c. d., s. 85.
20 Publikácia Urzqdzcnia sportowe na s. 322 uvádza jeho
dnešnú kapacitu 78 000, po vtedy ešte plánovanej dostavbě
100 000 divákov.
21 Bolšoj moskovskij stadion. Architektura i stroitelstvo Moskvy,
1955, č. 11, s. 23—25; J. B.: Lužniky, najmodernejší športový
kombinát. Start, 1, č. 15, 13. 4. 1956, s. 12; Urzadzenia sportowe,
s. 317.
22 LISSITZKY, El: Russland. Architektur für eine Weltrevo-
lution. Wien 1930.
23 Architekti A. Vlasov, I. Rožin, N. Ullas a A. Chrjakov, inži-
nieri V. Nasonov, V. Polikarpov a N. Ricžnikov.
24 PAROUBEK, Jaroslav: Architektura sportovních a tělo-
výchovných zařízení v ČSSR. Architektura ČSSR, 1961, č. 8,
text na s. 539, obr. 1269 a 1272.
25 Představuje sa najváčší štadión: Maracana. Štart, 1, č. 32,
10. 8. 1956, s. 8—9 (Podl'a Schweizerische Bauzeitung.) ORTNER
R.: c. d., s. 296—297; Urzqdzenia sportowe, s. 305, 320.
26 Architekti P. Bastos, A. Carneiro, R. Galvao, O. Azevedo
a inžinieri A. Noronha, P. Gragoso, S. Souza a A. Costa.
27 Krytá plaváreň, tenisová hala, prírodné divadlo, strclnica,
tréningové basketbalové ihriská. Póvodný projekt pozři v litera-
túre pod pozn. 25.
28 Neskoršou premenou velkej časti sektorov na státie na miesta
na sedenie sa jeho kapacita znížila asi na 150 000 divákov