DOI Artikel:
Kresák, Fedor: Súčasný vývin štadióna
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51703#0248
116
29 Výška fasády je 23,70 m.
30 Obidva š tadióny v staršej době pozři : ZAULI, B. — ORTEN-
SI, D. — LIUTI, A.: Civiltá sportiva. Roma (1957). Údaje
o kapacitě argentinských hfadísk sú ešte z čias, keď váčšina miest
bola na státie. Dominantou River Plate bola expresívna veza,
pripomínajúca podobné riešenie P. L. Nerviho vo Florencii.
31 MERCANDINO, C.: c. d., s. 190—191. Ním uvedená kapa-
cita hradiska 175 000 divákov sa však zdá vzhladom na rozměry,
pôdorys a nárys značné nadsadená.
32 Objekty sportowe XVII. Olympiády w Rzymie. Architektu-
ra, 1961, č. 2, s. 53—60; Bauen und Wohnen, 1960, č. 7, s. 1—2,
Chronik; ORTNER, R.: c. d., s. 288—289; MERCANDINO,
C. : c. d., s. 193.
33 MERCANDINO, C.: c. d., s. 193, uvádza autorov: E. dcl
Debbio, C. Rocatelli, A. Vitelozzi.
34 Architekti H. Lloyd, W. B. Morgan, M. McGinty. Urzq.-
dzenia sportowe, s. 236, ôbr. 21.
35 Pri novej přestavbě roku 1982 hl’adisko z troch stráň kom-
paktně zastřešili a vybavili celevíznou obrazovkou.
36Urzqdzenia sportowe, s. 326.
37 Stade Olympique de Melbourne. Architecture d’aujourd’hui,
1958, č. 76, s. 6—7. Autor projektu novej tribuny je A. W. Purnell
spolu s D. J. Mc Clellandom a W. E. Comeadowom.
38 Stadium, University City, Mexico. The Architectural and
Building News, vol. 207, č. 15, 14. 4. 1955, s. 429—431; Urzq-
dzenia sportowe, s. 321; HORNÁČEK, Imrich: Zázrak na
Pedregale. Start, 10, č. 25 (494), 25. 6. 1965, s. 4—5; MERCAN-
DINO, C.: c. d., s. 190; Přestavba Univerzitného štadióna.
Start, 12, č. 25 (599), 22. 6. 1967, s. 5.
39 Niektoré pramene uvádzajú Palaciosa ako jediného autora
projektu, iné spolu s R. Salinasom Morom a J. Bravom Jimene-
zom.
40 FRENDBERG, Torsten: Tva idrottsanläggningar. Arki-
tektur, 1959, č. 6, s. 137—143; Swedish roller coaster. Archi-
tectural Forum, 10, October 1959, s. 179; Urzqdzenia sportowe,
s. 358; MERCANDINO, C. : c. d., s. 195.
41 FRENDBERG, T.: c. d., s. 137—143; MERCANDINO,
C.: c. d., s. 194; ROSKAM, F.: Bauten für Sport und Spiel.
Gütersloh 1970, s. 63—64, ktorý uvádza ako spolupracovníkův
ešte T. Hebranda, A. Martinssona, S. Lenarta, S. E. Olssona
a bývalého držitefa světových rekordov v běhu na 1500 metrov
a 1 mílu Arne Anderssona.
42 Urzqdzenia sportowe, s. 239, obr. 37 a 38.
43 üe (F. Füeg?) : Nationales Jugend- und Sportcentrum in Lon-
don. Bauen und Wohnen 1960, č. 7, s. 255—258; MERCANDI-
NO, C.: c. d., zv. 2, s. 416—417; ROSKAM, F.: c. d., s. 54—55.
Svoj názov odvodzuje od Paxtonovho Krištálového paláca, posta-
veného pre svetovú výstavu 1851 v Hyde Parku a roku 1854
přeneseného do Sydenhamu. V jeho blízkosti vznikol najváčší
britský stadión, zrušený po vystávání štadióna vo Wembley
roku 1923. Paxtonov palác roku 1936 vyhořel a zvyšky starého
štadióna pojali do hladiska automobilovej dráhy, obiehajúcej
areál.
44 Roskam ho uvádza ako jediného projektanta štadióna, kým
Mercandino spolu s L. Martinom, F. G. Westom, G. F. Hors-
fallom a Šiestimi spolupracovníkmi.
45 GIEDION, S.: A Decade of Modern Architecture. Zürich
1951.
46 Grand centre populaire de Loisirs. Urzqdzenia sportowe, s.
271; PAROUBEK, J. : c. d., s. 395—396.
47 üe: Fussbaistadion in Barcelona. Bauen und Wohnen 1960,
č. 7, s. 235—244; MERCANDINO, C.:c. d., s. 188—189. Dnešná
kapacita je 120 000 divákov.
48 HUXTABLE, A. L.: Pier Luigi Nervi. New York 1960,
s. 29—30, obr. 118—126; Pier Luigi e Antonio Nervi, Stadio
Flaminio a Roma. Casabella, 1960, č. 236, s. 23—31 ; üe: Stadio
Flaminio in Rom. Bauen und Wohnen 1960, č. 7, s. 234—236;
Olympische Spiele in Rom. Tamže, Chronik s. 1—2; Objekty
sportowe XVII. Olympiady w Rzymie. Architektura, 1961,
č. 2, s. 53—60; BEHR, A.: P. L. Nervi. Deutsche Bauzeitung,
1966, Č. 7; TOMEŠ, J.: Pier Luigi Nervi. Praha 1967, s. 22;
HART, F. : Pier Luigi Nervi — Architektur und Inginieurbau.
Jahrbuch 1972, Technische Hochschule München, s. 87—89.
49 KRESÁK, F. : c. d., v pozn. 28 aj bibliografia o ňom.
50 Analogické podchytenie tlaku střechy ako na tribúne florent-
ského štadióna zdvojenými rebrami.
51 Urzqdzenia sportowe, s. 239.
52 GIEDION, S.: c. d., s. 164; Architecture d’aujourd’hui,
1958, č. 76, s. 10; MERCANDINO, G.: c. d., s. 200. Uvádzajú
rozličné mená projektantov, Mercandino až 12 spoluautorov.
53 Zuschauerrampe eines Sportstadions in Zagreb. Bauen und
Wohnen 1960, Č. 7, Chronik s. 8; PECHAR, J.: Současná archi-
tektura v Jugoslávii. Československý architekt, 9, 1964, č. 5, s. 6;
Vladimir Turina. Arhitektura, 1968, č. 52, s. 21. Kapacita celého
Štadióna po dostavbě je 80 000 miest.
54 Casabella, 1967, č. 315, s. 67. Má kapacitu 25 000 miest.
Tento typ hladiska převzal v sedemdesiatych rokoch štadión
v Diosgyöri, MLR.
55 Stade a Pescara, Italie. Architecture d’aujourd’hui, 1958,
č. 76, s. 6—7; Urzqdzenia sportowe, s. 328; MERCANDINO,
C.: c. d., s. 201. Celková kapacita je 25 000 divákov.
56 Stadion v Džakarte. Architektura SSSR, 1960, č. 9, s. 14—17.
57 Architekti R. Semerdžiev, K. Pčelnikov, J. Raninskij,
E. Širjajevskaja, N. Gejdenrejch, J. Jadrov, L. Gončar, J. Kos-
nikova a inžinieri L. Muromcev, A. Levenštejn, M. Elinson
a A. Golubinskij.
58 V. V. K.: Rekonstrukcija centrafnogo štadióna v Kieve.
Architektura SSSR, 1973, č. 7, s. 51—53. Vedúci architekt
M. Grečina, arch. G. Granatkin, A. Aniščenko, I. Žilkin; inž.
L. Dmitriev, A. Kislov, V. Kišelgof, C. Avdejev.
59 ROSKAM, F. : c. d., s. 48—50.
60 Ilustrácie k článku VOLAŘÍK, Josef: Na začiatku je výběr.
Start, 23, č. 38, 18. 9. 1978, s. 8—9.
61 BELOUSOV, V.: Masterstvo mólodych zodčich. Architek-
tura SSSR, 1969, č. 6, s. 1—26, o Štadióne s. 6—8; Architektura,
1970, č. 105, s. 85; Architecture d’aujourd’hui, 1970, č. 147, s. 22.
62 TIGRANJAN, E. : Stadion v uščele Razdana. Architektura
SSSR, 1972, č. 4. s. 27—29. Projektanti arch. K. Akopjan,
S. Kalašjan, G. Mužegjan, G. Gogosjan, A. Tarchanjan, C. Cha-
čikjan a inž. G. Gevorkjan, I. Caturjan.
63 DŽAMBERIDZE, N. : Arčil Grigorievič Kurdiani. Archi-
tektura SSSR, 1971, č. 6, s. 30.
64 Sportivnye sooruženija. Architektura SSSR, 1973, č. 11,
s. 37—39. Arch. G. Granatkin, A. Zavarov, N. Kirsanova, N.
Mein i ková, V. Starikov, inž. M. Medvedev a V. Kišelgof.
65 J. V.: Fotbalový sen. Start, 11, č. 46, 17. 11. 1966, s. 5.
66 Start, ’72, č. 29, 17. 7. 1972, s. 18.
67 MERCANDINO, C.: c. d., s. 186.
68 Mexique, stade de 110 000 places. Felix Candela, architecte,
Luis La Guette, architecte associée. Technique et architecture,
série 23, 1962, č. 1, s. 17; Soccer stadium for 110 000. Progressive
Architecture, 1962, July, s. 148—155.
69 Pedro Ramirez Vasquez, Rafael Mijares, Luis Martinez des
Campo. Pozři Deutsche Bauzeitung, 1969, č. 5, s. 289—295;
KLIMOWICZ, J.: Olimpijskie objekty w Meksyku. Architek-
tura, 1968, č. 11, s. 450—453; Vasquez, Estadio Azteca. Bau-
meister, 65, 1968, č. 3, s. 252—255.
70 HORNÁČEK, Imrich : Estadio Azteca, hlava sa vám zakrúti.
Start, 10, č. 18 (487), 6. 5. 1965, s. 4—5.
71-ih- (I. Hornáček?): VŠetko pre Mundial ’70. Start, 15,
č. 20, 21. 5. 1970, s. 10—11.
72 CORDIER, Gilbert: Le Parc des Princes. Architecture
d’aujourd’hui, 1971, č. 156, s. IX—XII; W. Z. (W. Zablocki?):
Modernizacja stadionu ,,Parc des Princes“. Architektura, 1971,
č. 1, s. 30; Stade du Parc des Princes. Roger Taillibert, archi-
tecte. Architecture d’aujourd’hui, 1972, c. 164, s. 90—98; Archi-
tektura ČSR, 1972, č. 10, s. 466 (podla Architectural Review
899/1972).
73 Súťaž na Štadión vo Vincennes sa uskutečnila roku 1964,
no k jeho realizácii podnes nedošlo.
74 O umelom osvětlení Štadiónov pozři bližŠie: HLOŠKA, B. —
NOVOMESKÝ, J.: Umělé světlo v športovom objekte. Projekt
178—179, 1974, č. 6—7, s. 65—67.
75 Zdá sa však, že prvenstvo v tomto smere patří krytej hale
29 Výška fasády je 23,70 m.
30 Obidva š tadióny v staršej době pozři : ZAULI, B. — ORTEN-
SI, D. — LIUTI, A.: Civiltá sportiva. Roma (1957). Údaje
o kapacitě argentinských hfadísk sú ešte z čias, keď váčšina miest
bola na státie. Dominantou River Plate bola expresívna veza,
pripomínajúca podobné riešenie P. L. Nerviho vo Florencii.
31 MERCANDINO, C.: c. d., s. 190—191. Ním uvedená kapa-
cita hradiska 175 000 divákov sa však zdá vzhladom na rozměry,
pôdorys a nárys značné nadsadená.
32 Objekty sportowe XVII. Olympiády w Rzymie. Architektu-
ra, 1961, č. 2, s. 53—60; Bauen und Wohnen, 1960, č. 7, s. 1—2,
Chronik; ORTNER, R.: c. d., s. 288—289; MERCANDINO,
C. : c. d., s. 193.
33 MERCANDINO, C.: c. d., s. 193, uvádza autorov: E. dcl
Debbio, C. Rocatelli, A. Vitelozzi.
34 Architekti H. Lloyd, W. B. Morgan, M. McGinty. Urzq.-
dzenia sportowe, s. 236, ôbr. 21.
35 Pri novej přestavbě roku 1982 hl’adisko z troch stráň kom-
paktně zastřešili a vybavili celevíznou obrazovkou.
36Urzqdzenia sportowe, s. 326.
37 Stade Olympique de Melbourne. Architecture d’aujourd’hui,
1958, č. 76, s. 6—7. Autor projektu novej tribuny je A. W. Purnell
spolu s D. J. Mc Clellandom a W. E. Comeadowom.
38 Stadium, University City, Mexico. The Architectural and
Building News, vol. 207, č. 15, 14. 4. 1955, s. 429—431; Urzq-
dzenia sportowe, s. 321; HORNÁČEK, Imrich: Zázrak na
Pedregale. Start, 10, č. 25 (494), 25. 6. 1965, s. 4—5; MERCAN-
DINO, C.: c. d., s. 190; Přestavba Univerzitného štadióna.
Start, 12, č. 25 (599), 22. 6. 1967, s. 5.
39 Niektoré pramene uvádzajú Palaciosa ako jediného autora
projektu, iné spolu s R. Salinasom Morom a J. Bravom Jimene-
zom.
40 FRENDBERG, Torsten: Tva idrottsanläggningar. Arki-
tektur, 1959, č. 6, s. 137—143; Swedish roller coaster. Archi-
tectural Forum, 10, October 1959, s. 179; Urzqdzenia sportowe,
s. 358; MERCANDINO, C. : c. d., s. 195.
41 FRENDBERG, T.: c. d., s. 137—143; MERCANDINO,
C.: c. d., s. 194; ROSKAM, F.: Bauten für Sport und Spiel.
Gütersloh 1970, s. 63—64, ktorý uvádza ako spolupracovníkův
ešte T. Hebranda, A. Martinssona, S. Lenarta, S. E. Olssona
a bývalého držitefa světových rekordov v běhu na 1500 metrov
a 1 mílu Arne Anderssona.
42 Urzqdzenia sportowe, s. 239, obr. 37 a 38.
43 üe (F. Füeg?) : Nationales Jugend- und Sportcentrum in Lon-
don. Bauen und Wohnen 1960, č. 7, s. 255—258; MERCANDI-
NO, C.: c. d., zv. 2, s. 416—417; ROSKAM, F.: c. d., s. 54—55.
Svoj názov odvodzuje od Paxtonovho Krištálového paláca, posta-
veného pre svetovú výstavu 1851 v Hyde Parku a roku 1854
přeneseného do Sydenhamu. V jeho blízkosti vznikol najváčší
britský stadión, zrušený po vystávání štadióna vo Wembley
roku 1923. Paxtonov palác roku 1936 vyhořel a zvyšky starého
štadióna pojali do hladiska automobilovej dráhy, obiehajúcej
areál.
44 Roskam ho uvádza ako jediného projektanta štadióna, kým
Mercandino spolu s L. Martinom, F. G. Westom, G. F. Hors-
fallom a Šiestimi spolupracovníkmi.
45 GIEDION, S.: A Decade of Modern Architecture. Zürich
1951.
46 Grand centre populaire de Loisirs. Urzqdzenia sportowe, s.
271; PAROUBEK, J. : c. d., s. 395—396.
47 üe: Fussbaistadion in Barcelona. Bauen und Wohnen 1960,
č. 7, s. 235—244; MERCANDINO, C.:c. d., s. 188—189. Dnešná
kapacita je 120 000 divákov.
48 HUXTABLE, A. L.: Pier Luigi Nervi. New York 1960,
s. 29—30, obr. 118—126; Pier Luigi e Antonio Nervi, Stadio
Flaminio a Roma. Casabella, 1960, č. 236, s. 23—31 ; üe: Stadio
Flaminio in Rom. Bauen und Wohnen 1960, č. 7, s. 234—236;
Olympische Spiele in Rom. Tamže, Chronik s. 1—2; Objekty
sportowe XVII. Olympiady w Rzymie. Architektura, 1961,
č. 2, s. 53—60; BEHR, A.: P. L. Nervi. Deutsche Bauzeitung,
1966, Č. 7; TOMEŠ, J.: Pier Luigi Nervi. Praha 1967, s. 22;
HART, F. : Pier Luigi Nervi — Architektur und Inginieurbau.
Jahrbuch 1972, Technische Hochschule München, s. 87—89.
49 KRESÁK, F. : c. d., v pozn. 28 aj bibliografia o ňom.
50 Analogické podchytenie tlaku střechy ako na tribúne florent-
ského štadióna zdvojenými rebrami.
51 Urzqdzenia sportowe, s. 239.
52 GIEDION, S.: c. d., s. 164; Architecture d’aujourd’hui,
1958, č. 76, s. 10; MERCANDINO, G.: c. d., s. 200. Uvádzajú
rozličné mená projektantov, Mercandino až 12 spoluautorov.
53 Zuschauerrampe eines Sportstadions in Zagreb. Bauen und
Wohnen 1960, Č. 7, Chronik s. 8; PECHAR, J.: Současná archi-
tektura v Jugoslávii. Československý architekt, 9, 1964, č. 5, s. 6;
Vladimir Turina. Arhitektura, 1968, č. 52, s. 21. Kapacita celého
Štadióna po dostavbě je 80 000 miest.
54 Casabella, 1967, č. 315, s. 67. Má kapacitu 25 000 miest.
Tento typ hladiska převzal v sedemdesiatych rokoch štadión
v Diosgyöri, MLR.
55 Stade a Pescara, Italie. Architecture d’aujourd’hui, 1958,
č. 76, s. 6—7; Urzqdzenia sportowe, s. 328; MERCANDINO,
C.: c. d., s. 201. Celková kapacita je 25 000 divákov.
56 Stadion v Džakarte. Architektura SSSR, 1960, č. 9, s. 14—17.
57 Architekti R. Semerdžiev, K. Pčelnikov, J. Raninskij,
E. Širjajevskaja, N. Gejdenrejch, J. Jadrov, L. Gončar, J. Kos-
nikova a inžinieri L. Muromcev, A. Levenštejn, M. Elinson
a A. Golubinskij.
58 V. V. K.: Rekonstrukcija centrafnogo štadióna v Kieve.
Architektura SSSR, 1973, č. 7, s. 51—53. Vedúci architekt
M. Grečina, arch. G. Granatkin, A. Aniščenko, I. Žilkin; inž.
L. Dmitriev, A. Kislov, V. Kišelgof, C. Avdejev.
59 ROSKAM, F. : c. d., s. 48—50.
60 Ilustrácie k článku VOLAŘÍK, Josef: Na začiatku je výběr.
Start, 23, č. 38, 18. 9. 1978, s. 8—9.
61 BELOUSOV, V.: Masterstvo mólodych zodčich. Architek-
tura SSSR, 1969, č. 6, s. 1—26, o Štadióne s. 6—8; Architektura,
1970, č. 105, s. 85; Architecture d’aujourd’hui, 1970, č. 147, s. 22.
62 TIGRANJAN, E. : Stadion v uščele Razdana. Architektura
SSSR, 1972, č. 4. s. 27—29. Projektanti arch. K. Akopjan,
S. Kalašjan, G. Mužegjan, G. Gogosjan, A. Tarchanjan, C. Cha-
čikjan a inž. G. Gevorkjan, I. Caturjan.
63 DŽAMBERIDZE, N. : Arčil Grigorievič Kurdiani. Archi-
tektura SSSR, 1971, č. 6, s. 30.
64 Sportivnye sooruženija. Architektura SSSR, 1973, č. 11,
s. 37—39. Arch. G. Granatkin, A. Zavarov, N. Kirsanova, N.
Mein i ková, V. Starikov, inž. M. Medvedev a V. Kišelgof.
65 J. V.: Fotbalový sen. Start, 11, č. 46, 17. 11. 1966, s. 5.
66 Start, ’72, č. 29, 17. 7. 1972, s. 18.
67 MERCANDINO, C.: c. d., s. 186.
68 Mexique, stade de 110 000 places. Felix Candela, architecte,
Luis La Guette, architecte associée. Technique et architecture,
série 23, 1962, č. 1, s. 17; Soccer stadium for 110 000. Progressive
Architecture, 1962, July, s. 148—155.
69 Pedro Ramirez Vasquez, Rafael Mijares, Luis Martinez des
Campo. Pozři Deutsche Bauzeitung, 1969, č. 5, s. 289—295;
KLIMOWICZ, J.: Olimpijskie objekty w Meksyku. Architek-
tura, 1968, č. 11, s. 450—453; Vasquez, Estadio Azteca. Bau-
meister, 65, 1968, č. 3, s. 252—255.
70 HORNÁČEK, Imrich : Estadio Azteca, hlava sa vám zakrúti.
Start, 10, č. 18 (487), 6. 5. 1965, s. 4—5.
71-ih- (I. Hornáček?): VŠetko pre Mundial ’70. Start, 15,
č. 20, 21. 5. 1970, s. 10—11.
72 CORDIER, Gilbert: Le Parc des Princes. Architecture
d’aujourd’hui, 1971, č. 156, s. IX—XII; W. Z. (W. Zablocki?):
Modernizacja stadionu ,,Parc des Princes“. Architektura, 1971,
č. 1, s. 30; Stade du Parc des Princes. Roger Taillibert, archi-
tecte. Architecture d’aujourd’hui, 1972, c. 164, s. 90—98; Archi-
tektura ČSR, 1972, č. 10, s. 466 (podla Architectural Review
899/1972).
73 Súťaž na Štadión vo Vincennes sa uskutečnila roku 1964,
no k jeho realizácii podnes nedošlo.
74 O umelom osvětlení Štadiónov pozři bližŠie: HLOŠKA, B. —
NOVOMESKÝ, J.: Umělé světlo v športovom objekte. Projekt
178—179, 1974, č. 6—7, s. 65—67.
75 Zdá sa však, že prvenstvo v tomto smere patří krytej hale