Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 60
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0068
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
60


Sedílie kostola v Novom Meste nad Váhom. Snímka
z archívu SÚPSOP

soko až v hornej tretine okien, kým klenba na
Karlové bola nasadená už v dolnej tretine, čo
núti předpokládat’ iný spósob zaklenutia.
Plastické články kostola v Novom Meste nad
Váhom patria dvom slohovým smerom napriek
tomu, že celý objekt sa staval súčasne, čo po-
tvrdzuje jednotný obvodový sokel a neskoro-
gotické slohové cítenie všetkých častí. Hruškový
profil prípor bez hlavic, ako ich móžeme sledo-
vat v presbytériu kostola na Karlové, sa však
na novomestskej stavbě nevyskytuje. Skromná
ukážka póvodného! tvaroslovia, ktoré móžeme
sledovat iba v presbytériu za oltárom do výšky
náběhu klenby (ostatné bolo v baroku překryté
bohatou štukovou výzdobou), poukazuje na li-
neárny sloh z okruhu krakovskej huty z pred-
mestia Kazimierz, menovite na přístavbu —
stiborovskú kaplnku — pri augustiniánskom
kostole sv. Kataríny. Ak vychádzame zo skuteč-
nosti, že Stibor po odchode z Polska nechal ka-
plnku nedostavanú a asi vzal so sebou aj sta-
vebných majstrov, alebo z pomernej výtvarnej

sebestačnosti řehole zamestnávajúcej vždy len
vlastných majstroV, nemóžeme vylúčiť vplyv
tejto huty.
Tvaroslovné prvky vyskytuj úce sa v lodi
a v sakristii poukazuj ú skór na české vplyvy.
Napr. použitý profil rebra v sakristii je v Polsku
neznámy, kým v českých krajinách sa vysky-
tuje už v 13. storočí na stavbách v Oslavanech
(loď), Písku (v sakristii a v bočnej lodi), Kolíne
(v lodi, kruchtě), v polovici 14. storočia v Se-
zemiciach (v sev. kaplnke), Prahe — Emauzoch,
na Pražskem hrade, v Krumlove, Třeboni, Bu-
dějoviciach a pod., na Slovensku na Spišskom
hrade, v Trnavě, na Beckovskom hrade a inde.
Zachované rebrá nepravidelnej krížovej klen-
by sakristie so stiborovským erbom vo svorníku
majú podobu hmotného klinu s jedným výžlab-
kom a dosadajú na jednoduché gulové konzoly
podobné ako v presbytériu pražského chrámu
sv. Víta či neskoršie na přízemí južného traktu
Bratislavského hradu. Už tento; atektonický tvar
a najmä jeho optické prestupovanie sa s reb-
rami priamo do něho zabiehajúcimi je typickým
prejavom českej gotiky z doby Václava IV. Ob-
dobu tohto prvku móžeme vidieť aj na Brati-
slavskom hrade. Systém válcových prípor lodě,
nasadených zrejme už od zeme a ukončených
s najváčšou pravděpodobnostem figurálnymi kon-
zolami-maskarónmi, vo dvoch prípadoch zamořo-
vanými v exteriéri objektu, ako aj polkruhový
víťazný oblúk a takisto půlkruhové prístenné
rebro nad ním sú prvky převzaté z parléřov-
skej architektúry. Široké okná fragmentárne
zachované nad dnešnou klenbou majú rozměry
totožné s pražskými na Karlové. Obzvlášť deko-
rativně je riešená dvojdielna sedília, umiestne-
ná na južnej straně vo vnútri presbyteria s ob-
lúkmi opatřenými kružbami s dvojnásobné vklá-
danými nosmi.
Architektura kostola má mimoriadne hodnoty
predovšetkým svojou koncepciou, v slovenskom
gotickom umění ojedinělou centrálnou oktogo-
nálnou dispozícioú s románským základem veže.
Na Slovensku je to revolučně, žial’, osamotené
vzopätie. Nepokojná doba nedovolila, aby tento
importovaný priestor v slovenskej neskorej go-
tike zdomácněl. Nakoniec aj čoskoro zanikol a už
na přelome 15. a 16. storočia bol přebudovaný
loading ...