DOI Artikel:
Kodońová, Mária: Beckovský výtvarný okruh v neskorej gotike
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0081
73
covali i na biskupskom paláci a kostole vo Fel-
só neďaleko Egeru (MER), kde pri náhodnom
výkope na dnes už neexistuj úcom komplexe
stavieb bolí odkryté plastické časti architektúry
— aj svorník, ktorý možno pripísať majstrovi
pochádzajúcemu z beckovského centra.
Na kaplnke a paláci Beckovského! hradu sa
javí značný rozpor v opracovaní jednotlivých
plastických častí. Napr. všetky tri okná hradněj
kaplnky na východnej straně, podobné ako aj
okná na ko'stole v podhradí, majú ešte klasickú
skladbu, kde kružbu nesie dvojica lomených ob-
lúkov — mníšok. Kružby okien však už majú
v dvoch prípadoch uvolnenú kompozíciu a vy-
tvárajú rožne obrazce, posadené nie do kružnice,
ale do polí vychádzajúcich z trojuholníka. Při-
tom aj tvar rozety v podobě trojlístka alebo
štvorlístka dostává už nepravidelný pretiahnutý
tvar.
Úplné novým a na dobu vzniku u nás pokro-
kovým prvkom je plamienkovito stvárnený ob-
lúk kružby v oknách dvojtraktového paláca,
orientovaných na severnú a západnú stranu
z priestoru západného traktu.
Na oknách západného traktu paláca napriek
modernému riešeniu kružby bol ešte použitý
stredný stlpik, podobné ako na jednom okně vý-
chodného traktu. Ostatné okná, každé s iným
profilem a šířkou, napriek značinej světelnosti
a šírke neboli riešené so středným stlpikom.
Takýmto protikladem a nejednotnosťou spra-
covania sa prejavuje vo vypuklej miere opra-
covanie najma najplastickejších častí klenbové-
ho systému hradnej kaplnky, ako sú konzolky
a svorníky alebo dokonca aj profily rebier, kte-
ré napriek tomu, že stavba pochádza z jednej
časovej etapy (čo sa dá preukázať na stavebnej
konštrukcii objektu), sú v jednotlivých častiach
interiéru rozličné.
Pri pohïade na profily rebier použitých pri
stavbě kaplnky je zjavné, že tu ide ešte o hmot-
ný a ťažkopádny profil s hmotným pravoúhlým
podkladovým jadrom. Profily č. 2 a 3 majú do-
konca ešte ťažký nízký tvar hrušky. Napriek to-
mu tvoří toto rebro nosnú časť celkom neskoro-
goticky riešenej klenbovej konštrukcie v stlače-
nom tvare, ktorá pósobí dojmom úplnej sobě-
stačnosti, hoci by rebro málo skór zdobit iba po-
Okno severného paláca Beckovského hradu. Z archí-
vu SÚPSOP
vrch. Aj klenbový obrazec zložitej neskorogotic-
kej obkročnej klenby je v rozpore s touto opra-
covanou plastickou častou. Poňatie stlačenej
klenby s ťažkými rebrami poukazuje na podu-
najský vplyv. Rebro č. 3, ktorého obdobou je
profil rebra v sakristii novoměstského kostola,
svojím stvárnením v protiklade k hruškovému
profilu podunajského okruhu je spracované na
spósob tzv. českého rebra, vychádzajúceho z ju-
hočeskej rožmberskej huty. Zaujímavá je aj
technická realizácia jednotlivých rebier a najmä
momentov styku v klenbových svorníkoch, kde
časť svorníkov, a to tých, na ktorých sa aj plas-
tická výzdoba javí ťažkopádnejšou, je v mieste
spojenia riešená na spósob dotyku, kým pri svor-
níkoch bez plastickej výzdoby, resp. odhmotne-
covali i na biskupskom paláci a kostole vo Fel-
só neďaleko Egeru (MER), kde pri náhodnom
výkope na dnes už neexistuj úcom komplexe
stavieb bolí odkryté plastické časti architektúry
— aj svorník, ktorý možno pripísať majstrovi
pochádzajúcemu z beckovského centra.
Na kaplnke a paláci Beckovského! hradu sa
javí značný rozpor v opracovaní jednotlivých
plastických častí. Napr. všetky tri okná hradněj
kaplnky na východnej straně, podobné ako aj
okná na ko'stole v podhradí, majú ešte klasickú
skladbu, kde kružbu nesie dvojica lomených ob-
lúkov — mníšok. Kružby okien však už majú
v dvoch prípadoch uvolnenú kompozíciu a vy-
tvárajú rožne obrazce, posadené nie do kružnice,
ale do polí vychádzajúcich z trojuholníka. Při-
tom aj tvar rozety v podobě trojlístka alebo
štvorlístka dostává už nepravidelný pretiahnutý
tvar.
Úplné novým a na dobu vzniku u nás pokro-
kovým prvkom je plamienkovito stvárnený ob-
lúk kružby v oknách dvojtraktového paláca,
orientovaných na severnú a západnú stranu
z priestoru západného traktu.
Na oknách západného traktu paláca napriek
modernému riešeniu kružby bol ešte použitý
stredný stlpik, podobné ako na jednom okně vý-
chodného traktu. Ostatné okná, každé s iným
profilem a šířkou, napriek značinej světelnosti
a šírke neboli riešené so středným stlpikom.
Takýmto protikladem a nejednotnosťou spra-
covania sa prejavuje vo vypuklej miere opra-
covanie najma najplastickejších častí klenbové-
ho systému hradnej kaplnky, ako sú konzolky
a svorníky alebo dokonca aj profily rebier, kte-
ré napriek tomu, že stavba pochádza z jednej
časovej etapy (čo sa dá preukázať na stavebnej
konštrukcii objektu), sú v jednotlivých častiach
interiéru rozličné.
Pri pohïade na profily rebier použitých pri
stavbě kaplnky je zjavné, že tu ide ešte o hmot-
ný a ťažkopádny profil s hmotným pravoúhlým
podkladovým jadrom. Profily č. 2 a 3 majú do-
konca ešte ťažký nízký tvar hrušky. Napriek to-
mu tvoří toto rebro nosnú časť celkom neskoro-
goticky riešenej klenbovej konštrukcie v stlače-
nom tvare, ktorá pósobí dojmom úplnej sobě-
stačnosti, hoci by rebro málo skór zdobit iba po-
Okno severného paláca Beckovského hradu. Z archí-
vu SÚPSOP
vrch. Aj klenbový obrazec zložitej neskorogotic-
kej obkročnej klenby je v rozpore s touto opra-
covanou plastickou častou. Poňatie stlačenej
klenby s ťažkými rebrami poukazuje na podu-
najský vplyv. Rebro č. 3, ktorého obdobou je
profil rebra v sakristii novoměstského kostola,
svojím stvárnením v protiklade k hruškovému
profilu podunajského okruhu je spracované na
spósob tzv. českého rebra, vychádzajúceho z ju-
hočeskej rožmberskej huty. Zaujímavá je aj
technická realizácia jednotlivých rebier a najmä
momentov styku v klenbových svorníkoch, kde
časť svorníkov, a to tých, na ktorých sa aj plas-
tická výzdoba javí ťažkopádnejšou, je v mieste
spojenia riešená na spósob dotyku, kým pri svor-
níkoch bez plastickej výzdoby, resp. odhmotne-