83

ich architektura čoraz viac prispôsobovala miest-
nym zvyklostiam a přísné zákazy stavať veže,
klenúť kostely, používat štípy, zdobit interiér
sa postupné chápali skór funkčně.
Františkánsky kostel v Košiciach představuje
typ mendikantského kostola najma dispozičně.
Dlhá svátyňa, charakteristický prvok mendikant-
ských stavieb,11 ktorý neskoršie sčasti přijala aj
architektúra farských kostolov, sa uplatňovala
na stavbách žobravých řeholí už v 13. storočí12
a bola běžná v 14. a 15. storočí. Dlhá, k svojej
dížke polmerne úzká loď, podlá sondážnych ná-
lezov tvořila pravděpodobně sieňové dvojlodie.
Zvyšok prístenného rebra na 1’avej straně štíto-
vého múru medzi loďoú a svátyňou s vyžlabe-
ným klinom pre rebro vybiehajúce nad pries-
tor klenbového obrazca obkročnej klenby v kúte
lodě sice este nie je dôkazom existencie dvojlo-
dia, no našu hypotézu podpořil nález oseka-
ných prípor, bežiacich poi západnom múre lodě,
medzi sondou objavenými gotickými oknami
západnej fasády. Loď podlá J. Bureša13 mohla
byť dispozičně riešená ako trojlodie, avšak ten-
to názor nie je ničím podopretý. Jeho pravdě-
podobnost narúša šířka víťazného oblúka a náš
nález gotickej západnej fasády, ktorej kompozič-
ně riešenie vylučuje trojlodie, čo i s neprimera-
ne úzkými bočnými loďami. Rozmiestnenie prí-
por, ich hmotnost a předpokládaná výška lodě
vytvárajú ideálny priestor pre sieňové dvojlodie,
v architektúre žobravých řeholí časté. Dispozič-
ně priestor dvojlodia vyhovoval mendikantom
— kazatelom tak akusticky, ako· aj pre svoje
antropocentrické pósobenie.14 Jednolodie s ne-
skorogotickou klenbou móžeme vylúčiť. Popie-
rajú ho nájdené prípory, ich rozmiestnenie aj
tvaroslovie vzťahujúce sa na príporu a ju zakon-
čujúcu konzolu.
Umiestnenie veže v severovýchodnom kúte
medzi loďou a svátyňou je ďalšou charakteris-
tickou črtou architektúry žobravých řeholí. Zá-
kaz stavať veže přetrvával i napriek postupné-
mu uvol’novaniu stanovených regulí. Veža v po-
čiatkoch mendikantskej architektúry chýba,
neskór vyrastá na západnej fasádě v ukončení
štítu, avšak najčastejšie bývá zavesená v kúte
medzi svátyňou a loďou alebo na inom funkčně
■exponovanom mieste.15 Na sledovanom objekte


FOHČAD ČELNÝ; Μ' 1 10

Casť gotického okna veže. Kresba Μ. Plchová


Klenba chóru. Snímka I. Huba

zaujíma taktiež polohu vyhovujúcu dispozičně
i funkčně, lebo doi výšky druhého podlažia bola
už včleněná do pódorysu kláštera. Jej výška ne-
přesahovala štítové múry objektu. Na štvrtom
podlaží mala ochodzu prístupnú cez nízký pol-
kruhový okosený portálik vo východnom múre,
vedla kterého je pravoúhlé štrbinoivé okno. Ďal-
šie takéto okno je v severnom múre. Orientácia
portálika a okien nie je náhodná, sú obrátené
k městským hradbám. Podlá známých vedút Ko-
šic z konca 16. a 17. storočia mala veža vysokú
štíhlu ihlancovú střechu.